Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Švajčiarsko

POLOHA:   Švajčiarsko je vnútrozemský štát v juhozápadnej časti strednej Európy. Väčšina jeho územia sa rozkladá v Alpách a ich podhoria.

ROZLOHA:  41 293 km, zaraďuje sa medzi malé Európske štáty.

HRANICE:  Na severe hraničí s Nemeckom, na západe s Francúzskom, na juhu a juhovýchode s Talianskom, na severovýchode s Rakúskom a Lichtenštajskom. Celková dĺžka hraníc je 1858 km. Najdlhšiu hranicu má s Talianskom – 741 km a s Francúzskom – 571 km. Hranice s Nemeckom merajú 362, s Rakúskom 165 a s Lichtenštajskom 41 km.

Švajčiarsko má povrch najhornatejší zo všetkých štátov Európy. Vyznačuje sa veľkými rozdielmi v nadmorských výškach. Je tvorené tromi veľkými geologickými útvarmi presahujúcimi hranice štátu: Alpy zaberajú 60 % povrchu, severne od nich medzi Bodamským a Ženevským jazerom sa rozkladá Švajčiarska plošina a zaberá 30% a  10 % zaberá vrásové pohorie Švajčiarska Jura. Na území štátu nie sú nížiny.

 

Švajčiarske Alpy sa rozkladajú na  ploche 24 500 km, tektonicky a morfologicky patria k Západným Alpám. Pozostatkom opakovaných zaľadnení sú ostré vrcholové formy, strmé svahy, široké dná dolín a početné jazerá. Ľadové polia sa zachovali len vo vysokohorských oblastiach a zaberajú asi 1950 km. Najväčší je Aletschský ľadovec o dĺžke 24 km. Švajč. Alpy sa delia na dve základné časti oddelené od seba údoliami Rhôny a Rýnu: Švajč. Sev. Alpy a Švajč. Juž. Alpy.

K Švajč. Juž. Alpám patria Penninské Alpy s mnohými štítmi nad 4000 m n. m. (Dufourspitze 4634 m v skupine Monte Rosa), Lepontské Alpy (Monte Leone 3553 m), k nim priliehajú vápencové Luganské Alpy, na východ sa tiahnu Rétske Alpy.

Švajč. Sev. Alpy tvoria Bernské, Urijské a Glarnské Alpy.

 

Švajčiarska plošina - Mitteland (priem. 450 – 600 m) má mnoho jazier ľadovcového pôvodu: napr. Ženevské, Bodamské, Neuchatelské, Zurišské. Tu sa sústreďuje väčšina populácie.

Zo SZ k Švajč. Plošine prilieha vápencové pohorie Jura (Mont Tendre 1683 m) rozčlenené hlbokými, až kaňonovitými údoliami riek. Rieky sú dôležitým zdrojom energie. Vyvinuté sú krasové javy.

 

PODNEBIE: mierne, na prechode medzi oceánskym a kontinentálnym Silne ovplyvňované výškou. Pre Alpy je charakteristický suchý a teplý vietor fohn, ktorý na jar urýchľuje topenie snehu a na jeseň dozrievanie viniča. V Alpách je 1000 až 3000 mm zrážok ročne, najviac na západných svahoch, vnútorné doliny, ako je Valais a Engadin, sú suché. Najteplejšie oblasti sú na juhu a juhozápade. Čistý vzduch a veľa slnečného žiarenia využíva mnoho svetoznámych klimatických kúpeľov.

 

VODSTVO:  Najdlhšie rieky: Rýn a jej prítok Aare (odvodňujú 70% Švajč. Do Sev. mora). Ľadovcová Rhôna odvodňuje 16% územia do Stredozemného mora.

                      Najväčšie jazerá: hraničné Ženevské, Bodamské, Lago Mggiore (ktoré je zároveň aj najnižším bodom – 195 m), Neuchatelské, Vierwaldstattské a Zurišské. Švajčiarsko má vyše 2000 jazier.

 

FAUNA A FLÓRA:  Odlesneniea dlhodobé spásanie v minulosti poškodili pôvodnú horskú vegetáciu. Napriek tomu švajčiarska horská flóra patrí k najbohatším v Európe. Lesy (v nižších polohách listnaté a na horách prevažne ihličnaté) pokrývajú len asi štvrtinu rozlohy územia a sú chránené zákonom. V južných údoliach sa nachádzajú cyprusy a figovníky.

Typické alpské zvieratá sú kamzík, kozorožec, hraboš, medveď a svišť. Mnoho druhov vtákov a v riekach značné množstvo rýb, najčastejšie pstruh. NP: Engadin.

 

DEJINY:  Už v roku 58p.n.l. mali Rimania v alpských priesmykoch stále vojenské tábory. V tejto dobe sa územie švajčiarskych kmeňov Helvétov a Rétov stalo súčasťou rímskych provincií. Verdunskou zmluvou r. 843 bola časť zeme pripojená k Východofranskej ríši. R. 1033 sa stalo Švajčiarsko súčasťou Svätej ríše rímskej a bolo ovládané Habsburgovcami. V 13.st. v bojoch proti nim vytvorili centrálne kantóny Schwyz, Uri a Unterwalden Večný spolok, ktorý bol počiatkom Švajčiarskeho štátu. V roku 1388 bola konfederácia definitívne potvrdená. V 15.st stratili Habsburgovci posledné državy. Vestfálsky mier 1648 uznal suverenitu štátu a slobodu kantónov. R. 1848 vznikla ústava spolkového štátu podľa vzoru USA, hlavným mestom sa stal Bern. R. 1920 vstup do Spoločenstva národov, Ženeva sa stala sídlom tejto organizácie. R. 1963 vstup do Európskej rady. R. 1986 Švajčiari odmietli členstvo v OSN, ako ohrozenie jeho neutrality.

Dnes je Švajč. sídlom  mnohých inštitúcií, ako je Červený kríž, Liga národov, Svetová zdravotnícka organizácia WHO.

 

OBYVATEĽSTVO: Počet obyv. z roku 1998 je 7,3 mil. Hustota zaľudnenia 177 ob./km. Národnostná štruktúra: nemecká nár. 65%, francúzska 18%, talianská 10%, rétorománska 1%, ostatné 6%. Religiózna štruktúra: rímskokatolíci 46%, protestanti 40%, ateisti 9%, moslimovia 1,5%, židia 0,3%. Slobodu náboženského vyznania zaručuje ústava. Prirodzený prírastok zaznamenáva trvalý pokles. To sa odráža na vekovom zložení obyv., klesá počet mladých ľudí. Priemerná dĺžka života je u mužov 74 rokov a u žien 81 rokov. Nezamestnanosť vo Švajč. je iba takmer 5% (z r. 1997).

 

SÍDLA:  Najväčšie mestá: Zurich 855 tis., Ženeva 405 tis., Basel 365 tis., Bern 310 tis., Lausanne 260 tis..

 

POĽNOHOSPODÁRSTVO:  má po priemysle druhoradý význam a nestačí kryť potreby obyv. v zásobovaní potravinami (napr. pšenicou kryje len 50%). Najdôležitejším odvetvím je živočíšna výroba – chov jatočného dobytka a produkcia mliečnych výrobkov. Pre zásobovanie krmivom majú veľký význam pasienky a horské lúky. Napriek tomu sa musí veľké množstvo krmovín dovážať. Prír. podmienky (najmä v horských oblastiach) nie sú pre poľnohospodárstvo vyhovujúce. Orná pôda predstavuje pribl. 8% celkovej plochy Š.. 25% zaberajú lesy, asi 22% pripadá na lúky a krmovinové plodiny, asi 21% na pasienky a alpínske lúky a pribl. 27% tvorí neproduktívna pôda. Obilniny a zemiaky sa pestujú najmä na Švajč. plošine , zeleninárstvo a ovocinárstvo je rozvinuté v doline Rhôny a Ticina.

 

PRIEMYSEL:  Š. je vysoko rozvinutý priemyselný a obchodný štát. Najdôležitejším odvetvím je spracovateľský priem., strojárstvo – Zurich, Winterthur, Bazilej (výroba rozličných prístrojov, elektrotechnika, obrábacie a poľnohospodárske stroje), výroba motorov, turbín, meracích prístrojov, lokomotív a vozňov, ďalej chemický - Bazilej, farmaceutický, textilný a potravinársky priem. A výroba pochutín. Svetoznámy je švajčiarsky hodinársky priem., ktorý kryje 45% svetového vývozu hodiniek. Švajčiarsko je stredisko bánk svetového významu. Priemysel je silne monopolizovaný. Zahraničné zadlženie je 0%. HDP na 1 obyvateľa 36 230 USD. Švajč. takmer nemá vlastné surovinové zdroje, hospodárstvo je založené na importovaných surovinách. Ťaží sa iba kamenná soľ, bauxit, trocha železných rúd a mangán. Tiež suroviny na výrobu stavebných materiálov, ako vápenec, slieň, krieda, kameň. 

Najväčšie podniky sú Nestlé, Ciba-Geigy, Brown Boveri a Migros. 

 

DOPRAVA:  Najväčší význam majú železnice (okolo 5000 km), všetky sú elektrifikované. Využívajú asi 5000 mostov a vyše 600 tunelov (najdlhší je Simplonský 20km).

Š. má približne 18 tis. km hlavných ciest, pribl. 1000 km diaľnic. Námorné loďstvo má prístavy v iných štátoch. Pre lodnú dopravu a spojenie krajiny s morom je dôležitá rieka Rýn. Letecká spoločnosť Swissair patrí medzi najväčšie v Európe.

 

CESTOVNÝ RUCH:  Moderná doprava a vysoká úroveň služieb vytvárajú výborné podmienky na cest. ruch. Príjmy z cudzineckého ruchu sú dôležitou položkou v švajčiarskej platobnej bilancii. Hlavný prílev turistov je z Nemecka, VB, Franc. a USA.

 

ŠTÁTNE ZRIADENIE:  Švajčiarsko je federatívna republika, ktorú tvorí 20 plnoprávnych kantónov a 6 polokantónov. Každý kantón má vlastnú ústavu, parlament i vládu. Najvyššiu zákonodarnú moc má dvojkomorové Spolkové zhromaždenie.

Úradnými jazykmi sú nemčina (64%), francúština (19%), taliančina (8%), rétorománština (0,8%).

Hlava štátu sa mení každoročne a prezident je súčasne predseda vlády.

Mena je švajčiarsky frank – 100 rappov.

 

 

Spracovala Veronika Richtarčíková

                  Sexta B

                  11. 3. 2000

 

Súbor poslal Pavol Richtarčík, za to mu patrí poďakovanie.
Súbory posielajte na e-mail: studentske@miesto.sk

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka