Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Úloha presbyteriánov v anglickej revolúcii

Autor referátu: Flom

Nástup škótskej dynastie Stuartovcov (1603), ktorej pákou hospodárskej politiky bolo aj obmedzovanie podnikateľskej slobody, spôsobil stagnáciu výroby. Stuartovci totiž veľmi zasahovali do organizácie obchodu:
zdražovali ceny dovážaných surovín
vnucovali podnikateľom štátne pôžičky na vysoký úrok
obnovili feudálne poplatky
osobovali si kráľovskú moc udeľovať výhradné práva na predaj výrobkov a to za vysoké poplatky podnikateľov
Škótska dynastia Stuartovcov vládla teda len osobnou mocou, bez ohľadu na parlament, čo samozrejme vyvolalo odpor medzi širokými vrstvami na čele s buržoáziou, ktorá to pociťovala ako obmedzovanie jej práv. Tento politický boj však prerástol aj do náboženských sporov, lebo náboženské otázky boli ešte stále ideologickou formou politického boja.
Náboženská puritánska opozícia, ktorú tvorili
bohatí obchodníci
majitelia rozsiahlych pozemkov
šľachta so záujmom kapitalisticky podnikať = nová šľachta
slobodní sedliaci, remeselníci, vidiecki obchodníci, teda opozícia voči kráľovi veľmi ostro kritizovala aj anglikánsku cirkev
Boj proti nej bol aj boj proti kráľovskej moci. Podľa svojej sociálnej príslušnosti vystupovala opozícia
buď veľmi radikálne - to boli levelleri, ktorí žiadali rovnosť na zásadách demokracie a ich program zahŕňal dokument Dohoda ľudu (1647) - stredné mestské a dedinské vrstvy
buď stredne radikálne - independenti, ktorí žiadali:
demokratizáciu cirkvi
jej očistu od zvyškov katolicizmu
úplný rozchod s kráľom
podiel stredných vrstiev na politickej moci v krajine
Independentov viedol Oliver Cromwell a postupne získal na svoju stranu parlament i väčšiu časť vojska.
alebo umiernenejšie - to boli presbyteriáni, ktorí boli ochotní s kráľom uzavrieť kompromis a žiadali len náboženskú reformu - ústup od katolicizmu

Občianska vojna, ktorá mala 2 fázy (1642 - 1645; 1646 - 1649) vznikla medzi kráľom, feudálnou šľachtou a anglikánskou cirkvou na jednej strane a parlamentnou opozíciou tvorenou presbyteriánmi, levellermi a independentmi na strane druhej. V 1.fáze nová šľachta a časť buržoázie dosiahli svoj cieľ - lebo presbyteriánska kalvinistická cirkev sa stala vládnucou. Došlo k tomu nasledovne:
Roku 1643 vo Westminsterskom opátstve v Londýne schválila synoda (teda najväčšie zasadnutie) teológov tzv. westminsterskú konfesiu. Toto nové vierovyznanie s prísne kalvínsky orientovanou náukou o predestinácii ovplyvnili škótski presbyteriáni, ktorí sa r. 1638 zlúčili do Národného konventu.
Závery synody, ktorými sa mal vytvoriť spoločný cirkevný štatút pre Anglicko, Škótsko a Írsko, prijal aj parlament. Toto však narazilo na odpor Olivera Cromwella, vodcu parlamentného vojska, podľa ktorého boli cirkevné ústupky presbyteriánom príliš veľké a politické ústupky príliš malé.
Keďže vidiecke a mestské ľudové vrstvy chceli viesť vojnu ďalej a vybojovať radikálny independentský program, pokračovala občiansky vojna ďalej:
Keď parlamentná armáda získala prevahu, ušiel kráľ Karol I. roku 1646 z Anglicka do Škótska. Veril totiž, že ho podporia škótski presbyteriánski šľachtici a duchovní a zároveň, že využije anglicko-škótske náboženské spory vo svoj prospech. Neuvedomil si však, že tieto už v politickom boji nemali takú úlohu ako na začiatku vojny.
Londýnsky parlament podplatil škótskeho šľachtica Archibalda Campbella, a ten vydal kráľa Karola I. anglickému parlamentu za 400 000 libier. Po zajatí kráľa však prepukli v parlamente konflikty - kým radikáli chceli za istých predpokladov zachovať monarchiu, Oliver Cromwell sa zasadzoval za vznik republiky. Do rozporov priamo zasiahla armáda, v ktorej mal oporu Cromwell a tak independenti prevzali moc. Parlament, už celkom independentský, dal Karola I. roku 1649 odsúdiť na smrť a vyhlásil republiku.
To bol definitívny koniec starého absolutizmu v Anglicku, ku ktorému prospelo aj náboženské hnutie presbyteriánov.

A ešte k samotnému presbyteriánstvu: vychádza z kalvinizmu, teda je to jeden z troch hlavných smerov v systéme protestantizmu, spolu s luteránstvom a anglikánstvom.

Kalvinizmus - náboženské učenie nazvané podľa Jána Kalvína (1509 - 1564) - francúzskeho reformátora. Zdôrazňuje tzv. predestináciu, predurčenosť, podľa ktorej je už Bohom predurčené, kto bude spasený a kto zatratený. Kladie dôraz na kresťanskú odovzdanosť a bezhraničnú oddanosť náboženskej viere, ktorá sa má prejavovať v usilovnej práci. Za najväčšie cnosti vyhlasuje striedmosť a šetrnosť, až svetský asketizmus - teda odmietanie všetkých svetských zábav (napr. návštev divadla, tanečných zábav a pod.)
Podľa niektorých buržoáznych filozofov kalvinizmus v čase buržoáznych revolúcii obhajoval a podporoval buržoázne podnikanie a to práve tým, že učenie o predestinácii nevylučuje aktívnu činnosť, lebo veriaci, i keď nepozná svoj osud, môže svojimi úspechmi v osobnom živote dokázať, že je „Boží vyvolenec“ a práve striedmosťou a šetrnosťou akumuluje svetské statky.
Kalvinizmus mal značný vplyv na reformáciu cirkvi najmä vo Švajčiarsku (2 200 000 - najviac), Francúzsku (500 000), Holandsku, v Škótsku (presbyteriáni), ale napr. aj v Maďarsku, na Slovensku, v Kanade i USA.

V Anglicku je však naďalej prevaha anglikánov (20 mil.) a podľa anglického politika Williama Pitta (1759 - 1806) sa Anglikánska cirkev vyznačuje:
pápežskou liturgiou
protikalvínskym duchovenstvom
kalvínskymi článkami viery
a stojí teda medzi katolicizmom a kalvinizmom.



Bibliografia:
Dejepis pre 2. ročník gymnázií, SPN, Bratislava 1986, str. 24, 26
Kronika ľudstva, Fortuna Print, Bratislava 1992, str. 492
Svetové náboženstvá, Mladé letá, Bratislava 1993, str. 172, 173
Stručný filozofický slovník, Svoboda, Praha 1966, str. 208

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka