Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Úsilie o umelecké poznanie skutočnosti a rozporov buržoáznej spoločnosti v literatúre európskeho realizmu

V polovici 19. st. nastáva obdobie priemyselnej revolúcie. Manufaktúrna výroba je nahrádzaná strojovou výrobou. Robotníci strácajú prácu, rozširujú sa triedne boje. Upevňujú sa kapitalistické vzťahy, založené "na všetko prevracajúcej moci peňazí".

S priemyselnou revolúciou bol spätý rozvoj prírodných vied. Za skutočné hodnoty v ľudskom poznaní sa začali považovať iba tie výsledky výskumov, ktoré sa dali overiť experimentom, alebo uskutočniť v praxi. Rozmach prírodovedeckého bádania ovplyvnil aj filozofické myslenie, najmä pozitivizmus. (jeho predstav. bol francúzsky filozof August Comte), vyzdvihujúci proti špekulatívnosti konkrétne ľudské poznanie, objektívnu analýzu spoločenských i prírodných javov.  Za skutočné považoval pozitivizmus iba to, čo sa dalo zmyslami a skúsenosťou dokázať. Mal značný vplyv na vývin európskeho myslenia a literatúry. Aj v tvorbe spisovateľov sa sústredilo úsilie na poznanie skutočnosti, na objektívne zobrazenie každodenného života človeka, spoločnosti. Kládol sa dôraz na pravdivosť zobrazovaných spoločenských procesov, ľudských vzťahov i charakterov.

REALIZMUS - je nová umelecká metóda, autor svoje skúsenosti pravdivo prenáša do liter. diela. Vytvára typy postáv, ktoré svojimi vlastnosťami charakterizujú dobu a spoločnosť.

POROVNANIE ROMANTIZMU A REALIZMU

Realizmus vznikol ako reakcia na predchádzajúce umelecké smery, najmä na romantizmus. Popiera jeho estetické princípy, ale zároveň naň nadväzuje. Je ďalším stupňom vo vývine umenia a slovesnej tvorby.

Ak pre romantického spisovateľa mala závažný význam fantázia a snivosť, tak pre spisovateľa realistickej orientácie rozhodujúcim zostáva zobrazenie všedného života na základe spoločenskej i vlastnej skúsenosti. Ak romantický autor staval proti prízemnosti života buržoáznej spoločnosti veľkolepú minulosť, či hmlistú víziu /vidinu/ budúcnosti, realista zostáva na pôde súčasnosti, odhaľujúc mechanizmus kapitalistického systému i jeho zástoj v mrzačení ľudských charakterov a vzťahov.

 Je to krutý a násilný zákon moci a peňazí v buržoáznej spoločnosti, ktorý je základným motivačným zdrojom konfliktov v realistickej próze. Z literárnych žánrov sa do popredia dostáva román, schopný poskytnúť svojím rozsahom priestor na zobrazenie „hroznej poézie života" meštiactva.

 Romantický hrdina žil bohatým vnútorným životom, zachovával si ušľachtilosť ducha, preto sa cítil osamotený, výnimočný. Naproti tomu umelec - realista vidí človeka (epickú postavu) v konkrétnom spoločenskom prostredí, odhaľuje nevyhnutné spojenie spoločenského a osobného v charaktere ako určitom ľudskom (umeleckom) type.

 Realizmus objavil postavy zo všetkých sociálnych prostredí a vrstiev, počínajúc londýnskym a parížskym podsvetím a končiac najvyššími kruhmi aristokracie a buržoázie.

V dielach romantického autora sa prejavuje jeho citový život,  fantázia, jeho sny. Pre realistického autora je prvoradý reálny  život, zobrazuje všedný život na základe spoločenskej alebo  vlastnej skúsenosti. Romantizmus zobrazuje veľkolepú budúcnosť alebo hmlistú víziu do budúcnosti. Realizmus zobrazuje súčasnosť, odhaľuje kapitalistický systém a jeho zástoj v mrzačení ľudskýccharakterov a vzťahov. Je to krutý zákon moci a peňazí. Realistický hrdina je spoločenský a obľúbený, autor taktiež  vykresľuje všetky spoločenské vrstvy. V realizme ide predovšetkým  o pravdivé zobrazenie človeka a spoločnosti, v ktorej žije.  Typickou postavou realistického diela je obyčajný človek so  svojimi dennými a všednými starosťami.

Najvýznamnejším predstaviteľom francúzskej realistickej  literatúry je

Honoré de Balzac (1799 - 1850)

Jeho prvým veľkým úspechom bol r. 1831 román: ŠAGRENOVA KOŽA - napísal ju na základe rozprávky z tisíc a jednej noci, o zázračnej šagrénovej koži. Mladý Rafael túži po bohatstve, moci a zábave. Vlastní talizman - šagrénovú kožu, ktorá mala schopnosť vyplniť každé majiteľovo želanie, ale zároveň skracovala majiteľovi život. Autor tu chcel ukázať rozdiel medzi "chcieť a môcť" a ako sa človek v živote vyčerpáva týmito úkonmi. Človek, ktorý sa všetkého nasýti, túži po ozajstnej láske. Narodil sa v rodine sedliackeho  zbohatlíka. Neskôr sa presťahoval do Paríža, kde sa pokúsil  zbohatnúť špekuláciami na burze a tak sa dlhy a veritelia stali  pre neho celoživotným mučivým bremenom. V tvorivej práci nepoznal  oddych. Mala mu zabezpečiť nielen slávu, ale i vytúžené  spoločenské postavenie.

Od r. 1833 sa zapodieval koncepciou rozsiahleho románového cyklu, ku ktorému r. 1841 napísal predhovor a pomenoval ho ĽUDSKÁ KOMÉDIA. Tvoril ho do konca života. Ľudskú komédiu, ktorá obsahuje okolo 97 diel, rozdelil na 3 časti:

1. ŠTÚDIE MRAVOV

a) výjavy zo života súkromného - OTEC GORIOT, a i.

b) výjavy zo života provinčného - EUGÉNIA GRANDETOVÁ, STRATENÉ ILÚZIE

c) výjavy zo života parížskeho - LESK A BIEDA KURTIZÁN

d) výjavy zo života politického - ...

e) výjavy zo života vojenského - ...

d) výjavy zo života vidieckeho - ...

2. ŠTÚDIE FILOZOFICKÉ - ŠAGRÉNOVÁ KOŽA, a i.

3. ŠTÚDIE ANALYTICKÉ

OTEC GORIOT - dej sa začína v roku 1819, v starom a ošarpanom penzióne, ktorý patril pani Vauquerovej. Žilo tam viacero nájomníkov. Medzi nich patril aj otec Goriot, ktorého ostatní považovali za čudáka a posmievali sa mu. Bol to však veľmi dobrý človek, ktorý pre blaho svojich dcér obetoval všetko. Medzi ďalších nájomníkov patril Vautrin a Eugene de Rastignac. Vautrin utiekol z väzenia. Láka Eugena na zlé veci. Mladučký študent práv sa dostane za pomoci svojej sesternice pani de Beauséant do vyššej parížskej spoločnosti. Tu sa dozvie všetko o otcovi Goriotovi, ktorý svoju prvú dcéru Delphinu vydal za nemeckého bankára de Nucingen a druhá Anastasie si vzala za manžela grófa Restaud. Obidve ho takmer zapredali. Chodili za ním iba vtedy, keď potrebovali peniaze na splatenie dlhov. Aj to tak, aby ich nikto nevidel. Už od samého začiatku ho zaťovia nemali radi. Eugene zahorí láskou k Delphine, ktorá mu ju opätovala. Zároveň sa stáva i dobrým priateľom Goriota. Delphine sa im snaží zabezpečiť nový domov. Celá situácia sa však mení, keď Goriot začne vážne chorľavieť a jeho život je ohrozený. Pri smrteľnej posteli zomierajúceho Goriota bol iba jeho priateľ Eugene. Jeho dcéry sa s ním neprišli ani rozlúčiť. Neboli ani na pohrebe, lebo ich nechceli pustiť manželia. Zaťovia nezaplatili trovy. Všetko to zaplatil jeho dobrý, verný priateľ Eugene. Na náhrobok dal vyryť : „Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restaud a barónky de Nucingen, pochovaný na trovy dvoch študentov."

POSTAVY: Otec Goriot - starec, ktorý sa utiahol do penziónu pani Vauquerovej  r. 1813, bol výrobcom cestovín. Po príchode do penziónu bol bohatý,  no postupne schudobnel. Je láskavý, čestný, veľkodušný. Mal dve  dcéry, pre ktoré by urobil všetko na svete.

 Anastasie - je mladšia dcéra otca Goriota. Mala aristokratické sklony.  Vydala sa za grófa de Restaud a tak opustila otcovský dom, aby sa  vyšvihla do vysokých spoločenských kruhov.

 Delphine - mladšia dcéra otca Goriota. Vydala sa za bankára

 de Nucingen. Neváži si svojho otca, je ľahostajná, neverná, sebecká.

 Eugéne de Rastignac - chudobný študent študujúci právo, túžil sa  dostať do vyššej spoločnosti. Bol dobrý, spravodlivý a štedrý.  Mal rád otca Goriota. Postupne zisťuje, že peniaze nie sú všetko.

 Vautrin - je akýmsi opakom otca Goriota. Pozná morálku i zákony  spoločnosti v ktorej žije a neraz na ňu doplatil, ale osvojil  si ju ako nebezpečnú zbraň a bojuje so spoločnosťou jej vlastnými  metódami. Poučuje Rastignaca, že úspechy možno dosiahnuť len  chladnokrvnosťou cez ženy z vyšších kruhov. Cez jeho postavu

Pani Vauquerová - má okolo 50 rokov, sklenený pohľad, nevinný výzor.  Obyvatelia penziónu ju považovali za dobrú ženu, no pokladali ju za nemajetnú.

 V románe Otec Goriot zobrazil Balzac tragiku obetavej a bolestne zraňovanej otcovskej lásky. Tragédia meštiaka Goriota je svedectvom o morálke spoločnosti, v ktorej moc peňazí narušila najzákladnejšie ľudské vzťahy.

Popri postave chudobného študenta Rastignaca, ktorý sa nechce stať obeťou bohatých, zaberá pomerne veľký priestor postava Vautrina. Prechádza viacerými dielami a v románe Lesk a bieda kurtizán sa tento bývalý galejník dostáva k vysokej funkcii v parížskej polícii. Víťazí takto nad spoločnosťou, ktorej zákony pokladal za výsmech spravodlivosti.

román: STRATENÉ ILÚZIE - hlavnou postavou je mladý básnik Lucien, ktorý je presvedčený o svojej skvelej budúcnosti. Hnaný túžbou po sláve odchádza do Paríža, aby tam získal literárne vavríny. Nakoniec zanecháva vážnu literárnu prácu, a vrhá sa do žurnalistickej kariéry. Zdá sa, že mu už nič nestojí v ceste, no vzápätí nasleduje hrozný pád. V úsilí dostať sa z kritickej situácie stráca Lucien aj posledné zvyšky zmyslu pre ľudské hodnoty, zrádza priateľov, falšuje zmenky, až sa ocitne na pokraji samovraždy. Zachráni ho tajomná postava španielskeho kanonika. Výmenou za svoj život, stráca však Lucien dušu.

Charles Dickens

 V jeho rozsiahlej tvorbe je zjavná spätosť osudov hlavných  hrdinov s autorovým vlastným životom, trpkými skúsenosťami z  detstva. Anglické meštianstvo ho prijalo ako obľúbeného autora hneď  po vyjdení jeho diela Kronika Pickwickovho klubu. Je to  humoristický román. Pán Pickwick neoplýva veľkou múdrosťou, skôr  sa snaží pôsobiť ako spravodlivý, láskavý a dobrými skutkami známy občan. Naivnosť, s akou často zapadne do intríg klamárov, z ktorých sa však vždy šťastne dostane, vyvoláva úsmev. Ani obraz  dlžníckeho väzenia do ktorého sa dostal Pickwick spolu so Samom  Wallerom. Fleetská väznica naplnená rôznymi typmi je miestom, kam  sa dostanú často z nedorozumenia nevinní ľudia, na ktorých sa  obohacujú chamtivý advokáti, špekulanti. Pickwick obžalovaný pre  nesplnený údajný sľub manželstva domácej panej, je takou obeťou.  Autor odhaľuje ľudskú biedu a nešťastie, kritizuje anglickú  spoločnosť a súdnictvo. Kritiku vyslovuje opisom prostredia a  opisom postáv.

- Bol veľkým humanistom, žiadal ľudské práva pre najchudobnejšie vrstvy. Útočil na anglické zákonodarstvo, kritizoval anglické školstvo, ponižujúce tresty v školách, súdnictvo. Poukazoval na spoločenské rozdiely. V závere svojich románov necháva však zvíťaziť dobrotu a mravnosť, jedinca nad spoločenskou nespravodlivosťou, romantickú túžbu nad reálnou skutočnosťou.

Ďalšie diela: Oliver Twist - sociálny román, vyrastá v sirotinci,  týranie, tresty.

DAVID COPPERFIELD - obsahuje veľa autobiografických čŕt. Je to realistický obraz súdobého Anglicka (opis škôl, vykorisťovanie detskej práce). Obsahuje aj romantické prvky (atmosféra napätia, očakávanie hrozných udalostí)

- zaraďujeme ho medzi pitorexné romány.

- hlavnou postavou je tulák, šibal, ktorý zažíva rôzne dobrodružstvá, prostredníctvom ktorých autor dokresľuje jeho charakter. Podľa autora prostredie nemusí vplývať na charakter človeka. David ostáva neskazený, aj keď sa stýka s mestskou spodinou. Jeho tvorba spadá do obdobia "Viktoriánskej literatúry". Literatúra mala vznešenú úlohu - vychovávať spoločnosť. Väčšina diel končila tým, že zlo stihne trest a dobro odmena.

Dickens vytvoril plejádu zábavných postáv a postavičiek. Kritizoval ľudské hriechy a slabosti, ale neurážal svojou kritikou, skôr chcel humorne na ne poukázať.

"Aj takýto býva človek, a keď sa spozná v nastavenom zrkadle,

 možno sa zahanbí, a bude sa chcieť polepšiť."

FIODOR MICHAJLOVIČ DOSTOJEVSKIJ (1821 - 1881)

- je tvorca psychologického románu, patrí k vrcholným predstaviteľom v ruskej i svetovej realistickej literatúry

Najviac pozornosti venoval mestskému životu a v ňom vrstve existenčne živoriacich drobných meštiakov. Jeho "ponížení a urazení" sú zle platení úradníci, vyslúžilci, študenti, rodiny skrývajúce úzkostlivo svoju biedu a často závislosť od úžerníkov.

- narodil sa v rodine moskovského štátneho lekára. Po skončení  vojen. inžinierskej školy pracoval v Petrohrade, no pre ťažkú chorobu,  ktorá ho mučivo sprevádzala po celý život ho prepustili. Za účasť  v Petrasevského revolučnom krúžku dostal trest smrti, ktorý cár zmenil  na Deportáciu na Sibír.

- Najviac pozornosti venoval mestskému životu a v ňom vrstve  najmä vrstve živoriacich drobných mešťanov (úradníci, študenti).  Je tvorcom psychologického románu.

- napríklad súbor noviel: BIEDNI ĽUDIA - opísal tu ľudí, ktorých prácu nevie nikto oceniť. Sú na okraji spoločnosti. Ich spoločenské postavenie sa prenáša aj do ich duševného sveta - sú rozorvaný a nespokojný.

- Dostojevského hrdinovia ich osudy čitateľa  presviedčajú, že rast spoločnosti nemôže závisieť od  individuálnych skutkov.

Idiot - konfrontuje etický ideál človeka s realitou vtedajšieho  Ruska. Hl. postavou je Lev Myškin - človek čistý, úprimný, dobrý,  obetavý. Jeho osobnosť je nejednoznačná, je pokladaný za človeka  dobrého, ale pre svoj idealizmus je pokladaná za idiota, ktorý sa  neprispôsobil reálnemu životu.

V románoch: IDIOT, BRATIA KARAMAZOVCI - sa mravný konflikt stupňuje až k neriešiteľnosti. Knieža Myškin v prvom románe a mladý Aľoša v druhom veria v silu dobroty a vnútorné obrodenie človeka láskou a pokorou. Ich slová a skutky vyvolávajú v dušiach ľudí opantaných vášňami akýsi náhly stav dojatia i vôľu nájsť správnu cestu, a predsa sa všetko uberá k tragickému zavŕšeniu. Dostojevského hrdinovia, ich osudy čitateľa presviedčajú, že mravný rast spoločnosti nemôže závisieť od individuálnych skutkov dobroty a ľudskosti.

V románe ZLOČIN A TREST nastolil autor problém absolútnej slobody jednotlivca. Chudobný petrohradský študent Raskoľnikov si zdôvodňuje zavraždenie starej úžerníčky ideou, že berie na seba ťarchu potrebného činu, lebo odstráni škodlivú bytosť (racionálne ospravedlnenie). Autor ho vedie mučivým hľadaním poznania, že jeho čin mal osobné pohnútky. Východiskom mu je napokon priznanie, dobrovoľne prijatá pokora a oslobodzujúci cit lásky k žene (prostitútka Soňa), ktorá ho sprevádza i na nútené práce. Autor riešil problém individuálnej vzbury proti spoločnosti v presvedčení, že kresťanský humanizmus môže byť účinným prostriedkom proti spoločenskej nerovnosti. V tom bola jednostrannosť jeho filozofického prístupu k spoločenskej realite.

- psychologický román s kriminálnou zápletkou. Kriminálna zápletka je  stavebným prvkom diela. Dramatické napätie spočíva v psychologickej dráme hl.  hrdinu /vnútorné monológy/.

NIKOLAJ VASILIEVIČ GOGOĽ (1809 - 1852)

povesť: TARAS BUĽBA - oslávil hrdinstvo a obete ukrajinského ľudu v boji za slobodu

komédia: REVÍZOR ???- dej: v hostinci sa ubytuje človek o ktorom si všetci myslia, že je revízor. Dobčinský a Bobčinský sa k nemu správajú ako ku revízorovi. Chlestakov túto úlohu prijíma. Presťahuje sa do domu starostu, a zaľúbi sa do jeho dcéry. Ťažisko hry spočíva v postavách, sú obmedzené, ľahkoverné, hlúpe, a intrigánske. Chlestakov prekračuje rámec hlúposti. Má rozumové schopnosti, ktorými dokáže ťažiť z iných ľudí. Autor tu odkryl stále sa prehlbujúcu skorumpovanosť cárskej byrokracie.

komédia: ŽENBA

román: MŔTVE DUŠE - hrdina diela Čičikov pôsobí neopakovateľne, keď skupuje "mŕtve duše" od statkárov a zoznamy mŕtvych nevoľníkov, ktoré majú vzbudiť v spoločnosti, do ktorej sa chce dostať, zdanie, že je boháč. Vložil tu do rozprávačského prúdu i vyjadrenie obdivu ku kráse a mnohotvárnosti ruského jazyka:

"Niet slova, čo by bolo také smelé, rázne, čo by tak vyletelo rovno zo srdca, čo by tak prekypovalo a vrelo životom, ako priliehavé ruské slovo." Odhaľoval príčiny pokrivených ľudských vzťahov.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828 - 1910)

 Prostredia, ktorými prešiel zanechali stopy v jeho diele. Bol  to napr. pobyt na Kaukaze, obrany Sevastopoľa, jeho teória  "neprotiviť sa zlu násilím". Ako 82 ročný zanecháva rodinu no na  tejto ceste do ústrania zomiera.

Román Anna Kareninová tragicky završuje konflikt hlavnej hrdinky  s aristokrat. petrohradskou spoločnosťou, založenou na moci,  pretvárke a egoizme.. Táto jej neodpúšťa smelosť , s akou unikla  z prázdnoty svojho manželstva. Dobrovoľná smrť je pre ňu únikom  z neriešiteľného konfliktu s vlastnou spoločenskou triedou. Nie je  spokojná so životom, nájde si milenca, je odsúdená spoločnosťou,  hodí sa pod vlak. "Všetky šťastné rodiny sú si podobné, každá  nešťastná je nešťastná po svojom."

SEVASTOPOĽSKÉ POVIEDKY - prenikol do mentality prostého ruského vojaka. Tolstého účasť na obrane Sevastopoľa dala poviedkam hodnotu umeleckého dokumentu.

Dielo VZKRIESENIE vznikalo v období, keď Tolstoj písal o hladujúcom ľude, protestoval proti krivdám na súdoch, vyslovil presvedčenie, že privilegovaná vrstva "má ísť medzi ľud, vedomá si svojej viny voči nemu". Pocity viny sa nesie i životom hlavnej postavy tohto diela šľachtica Nechľudova, ktorý sa rozhodne sprevádzať do vyhnanstva Kaťušu Maslovovú, lebo sa cíti vinný a zodpovedný za jej život. Súčasne sa chce vedome rozísť s koristníckou morálkou petrohradskej spoločnosti.

4 dielny román: VOJNA A MIER  je širokým (>250 postáv) obrazom dejinnej epochy napoleonských ťažení proti národom Európy. Na historickom pozadí vykreslil autor živé typy predstaviteľov všetkých spoločenských vrstiev v Rusku a vyzdvihol hrdinstvo ruského ľudu pri obrane vlasti.

 Dejové línie románu sú pospájané osudmi rodiny Bolkonských a Rostovovcov a filozoficky koncipovanou postavou Pierra Bezuchova, ktorá nesie výrazné autobiografické črty. Starý šľachtic Bolkonskij predstavuje slávu starého Ruska a vojenskú česť. Jeho syn Andrej spája v sebe hlbokú citovosť a mužnú statočnosť. Spolu s Bezuchovom a najkrajšou ženskou postavou v románe Natašou Rostovovou tvoria najpevnejšiu dejovú i myšlienkovú väzbu v diele. Realisticky pôsobivé sú obrazy historických udalostí, napr. borodinská bitka s postavou legendárneho Kutuzova, boj o Moskvu i obrazy ľudových hrdinov, ako napr. múdreho mužíka Karatajeva. Napoleona vykreslil autor ako človeka, ktorý nepochopil svoje dejinné poslanie a stal sa nepriateľom ľudstva.

 

FRAZEOLOGIZMUS - (gréc.) ustálený slovný zvrat, viacslovné spojenie majúce jediný (osobitný) význam, frazeologická jednotka, fráza

10c)

z hľadiska: sloh. útvarov - úvaha,

10d)

prevládajú zvolacie vety, vnútorný monológ, (opytovacie)

Autor: Tomáš Bella (tomas@bella.as)
URL: http://kvas.cdtip.sk/maturita.htm
Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka