Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Veľkonočný ostrov



Povráva sa, že Veľkonočný ostrov patrí k najopustenejším miestam sveta. Tento ostrovček, vzdialený 2 000 kilometrov od ďalšieho najbližšieho ostrova a vyše 4 000 km od pevniny, meria na dĺžku len 25 km a podnecuje k mnohým takmer neriešiteľným otázkam. Odkiaľ pochádzali prví obyvatelia ostrova? Ako ho vôbec našli? Prečo a ako vztýčili viac ako šesť stovák obrovských kamenných sôch, keď väčšinu z nich nakoniec strhli?
Ako prví Európania na ostrov vkročili na Veľkonočnú nedeľu roku 1722 holandskí námorníci. Zadržali sa dosť dlho na to, aby ostrov stihli pomenovať a aby si ich admirál poznačil, že miesto obývajú ľudia dvoch rôznych rás. Tiež si zapísal, že pravdepodobne uctievajú obrovské sochy vytesané z kameňa. Tie boli v skutočnosti vytvorené zo silno erodovanej sopečnej horniny. V roku 1770 Veľkonočný ostrov objavila skupina peruánskych Španielov. Vtedy sa počet miestnych obyvateľov odhadoval na tritisíc, ale len o štyri roky neskôr tu kapitán James Cook na svojej druhej pacifickej výprave našiel 600-700 mužov a len tridsať žien. Na začiatku 19. storočia obyvateľov ostrova trochu pribudlo, v roku 1862 ich však čakal ďalší úder: peruánska vláda odviezla tisíc mužov na pevninu, aby tam pracovali ako otroci v baniach. O niekoľko mesiacov sa ich na ostrov vrátilo ne pätnásť, navyše nakazených kiahňami. Ich organizmus nedokázal chorobe odolávať a všetci jej podľahli. Zmenšujúca sa populácia nám pomôže pochopiť, prečo vieme o pôvode ostrovanov tak málo. Na Veľkonočnom ostrove sa nerobili nijaké písomné záznamy a s každým úmrtím sa ústna tradícia a kultúra stávali hmlistejšími. Na ostrove sa síce našli drevené doštičky s piktogramami, nikto ich však doteraz nedokázal vysvetliť.
Kapitánovi Cookovi domorodci prezradili, že sa na ostrove vystriedalo 22 generácií od chvíle, keď sem ich predkov priviedol náčelník Hotu Matu´a, nevedeli však povedať odkiaľ. O pôvode ostrovanov hovoria dve hlavné hypotézy a každá môže byť do určitej miery pravdivá. Ak je v každej aspoň časť pravdy, pochopíme, prečo sa návštevníkom Veľkonočného ostrova - počnúc holandským admirálom - zdalo, že miestni ľudia prislúchajú k dvom rôznym rasám.
Prvá hypotéza, vyslovená v tridsiatych rokoch tohto storočia Alfrédom Metreauxom, tvrdí, že prví obyvatelia ostrova prišli z ostatných polynézskych ostrovov, teda zo západu. Tomuto výkladu dáva prednosť i mnoho archeológov: medzi obyvateľmi Veľkonočného a ostatných polynézskych ostrovov totiž zistili kultúrne podobnosti. Aj cesta, ktorú museli títo osídlenci prekonať je kratšia zo západu, ako keby prišli z východu.
S druhou hypotézou prišiel nórsky archeológ a antropológ thor Heyerdahl. Upozornil na fyzické podobností sôch s dlhými lebkami z Veľkonočného ostrova s niektorými národmi Južnej Ameriky. Tvrdil aj, že sladké zemiaky - základná plodina, ktorá sa na ostrove pestuje - sa sem mohli dostať len z amazonskej oblasti, pričom nie je pravdepodobný rozptyl semien na takú vzdialenosť. A nakoniec, vlastným úspešným pokusom o prekonanie vzdialenosti medzi pobrežím Južnej Ameriky a Polynéziou na Kon - Tiki, plti zhotovenej z balzových kmeňov, dokázal, že podobnú plavbu bolo možné uskutočniť.
Nech už prví obyvatelia ostrova prišli odkiaľkoľvek, faktom ostáva, že vytvorili najslávnejšie kamenné sochy na svete. Antropológovia vymedzili tri kultúrne etapy. Opierajú sa pri tom o výskum zvyškov sôch, ďalších ľudských výtvorov na ostrove a zlomkov legiend.
V prvej etape, ktorá sa začala okolo roku 380 n. l., na ostrove vznikali väčšinou kľačiace sochy vytesané z troskovitej lávy alebo čadiča. V druhej , strednej etape, začatej okolo roku 1100, prevážil typ sochy, bežne spájaný s ostrovom. Ide o moai, sochu s hornou polovicou v podobe mužského tela, štylizovanou hlavou, vsadenými očami a pretiahnutými ušnými lalôčikmi. Stupňovité kamenné plošiny zvané aby, na ktorých moai stáli, ich uniesli až 12. S postupom storočí vznikali sochy čoraz väčšie, boli oblečené a na hlave im pribudol pukao - červený chochol vlasov. Tieto unikátne figurálne diela mali pravdepodobne predstavovať náčelníkov, ktorí po smrti stali bohmi. Začiatok tretej etapy sa podľa všetkého kryje so začiatkom občianskej vojny a v roku 1680 medzi uvedenými dvoma kmeňmi, ktoré až dovtedy nažívali v mieri. Vojna mohli súvisieť s úbytkom stromov na ostrove: nebolo dosť dreva na nové rybárske člny, pôda strácala kvalitu a zásoby jedla sa zmenšili. "Dlhoucí" - spoločensky nadradený kmeň pochádzajúci azda z Južnej Ameriky - a im podriadení polynézski "krátkouchí" proti sebe začali bojovať. Legenda rozpráva, že si navzájom odnášali ženy a deti, aby ich jedli. To by vysvetľovalo prečo kapitán Cook našiel na ostrove tak málo žien. "Krátkouchí" nakoniec zvíťazili, počas konfliktu sa zmocnili niekoľkých pohrebných plošín a sochy strhli.
Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka