Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Všestranná osobnosť Ľudovíta Štúra


Všestranná osobnosť Ľudovíta Štúra 

     28. október 1815 (Uhrovec) - 12. január 1856 (Modra)

   Bol vedúcou osobnosťou mladoslovenského hnutia, jeho názory 
ovplyvňovali celú jednu generáciu a presiahli svoju dobu a sú stále 
živé.
   Ľ. Štúr bol mimoriadne všestranný, veľkým organizátorom, rečníkom, 
mysliteľom, básnikom, filozofom a poslancom. Za najvyšší cieľ si 
postavil pomoc národu a podriadil si tým aj svoj život. Mal veľkú 
schopnosť ducha, spojil a zorganizoval činnosť slovenskej inteligencie.
  Najznámejšie vlastenecké podujatie je vychádzka na Devín v pamätnú 
nedeľu 24. apríla 1836, kde sa odhodlali zasvätiť svoj život službe 
a zápasu za povzdvihnutie slov. národa (nabádali sa k jednote, dali si 
slovanské mená).V ten deň spievali štúrovu báseň "Děvín, milý Děvín, 
hrade osiralý" po prvý raz.
  Najviac sa pričinil o uzákonenie slovenčiny dielami "Nárečja 
slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej 
(1846).
  Svojimi politickými názormi bol neohrozený bojovník proti feudalizmu. 
Za pomerne krátke obdobie zasadania uhorského snemu predniesol päť 
poslaneckých rečí, z nich pamätná je zo dňa 21. decembra 1847,kedy Štúr 
ako jeden z poslancov vyslovil radikálnu požiadavku na zrušenie 
poddanstva v Uhorsku, vyslobodenie ľudu z poddanskej služobnosti 
a slobodný rozvoj pre jednotlivé národy žijúce v Uhorsku.
  Významnú rolu hrali Slovenskie národnie noviny s literárnou prílohou 
Orol tatranský. Redakcia bola na Panenskej č.1 a vychádzali od 
1.8..1845 - 12.6.1848.
  Jeho predvídavosť o živote Slovanov vyslovil v diele Slovanstvo a svet 
budúcnosti.
  Ľudovít Štúr prednášal na bratislavskom líceu, kde sa stal zástupcom 
Juraja Palkoviča (viedol Katedru reči a literatúry československej). 
Dostal sa na čelo literárneho krúžku Spoločnosti československej. 14.2. 
1843 sa na lýceu rozhodnú uzákoniť spisovnú slovenčinu "Deň vzkriesenia 
slovenčiny". Potom však zakáže vrchnosť Štúrovi prednášať a 12 študentov 
sa rozhodne prestúpiť na lýceum v Levoči. Pri odchode si spievajú 
zhudobnenú báseň "Nad Tatrou sa blýska" od Janka Matušku, zhudobnená 
podľa známej ľud. piesne (asi) "Kopala studienku". Vznikli aj protestné 
básne, z ktorých je najznámejšia Duma bratislavská od Janka Kráľa.
  Na vrstovníkov pôsobil aj nadhľadmi. Ľudovú pieseň videl ako prejav 
jednotu ducha slovenského národa. Vyjadril to v diele O národných 
piesňach a povestiach plemien slovanských. Svedectvo myslenia a cítenia 
v ťažkých porevolučných rokoch vyjadril v diele Spevy a piesne.
    Štúrov život a dielo obohatili veľmi mnohostranne kultúru a históriu 
slovenského národa. Významný bol jeho podnet k uzákoneniu spisovnej 
slovenčiny. Zomrel predčasne 12. januára 1856, keď sa postrelil pri 
poľovačke v Modre.

Navrat do maturitnych otazok

Skonvertovane pomocou TXm2HTML 1.0 (c)ajo 1996

Text nepresiel ziadnymi upravami, vratane jazykovych ! Autor textu : neznamy

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka