Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Vyspelé kultúry Mezopotámie

Krajina medzi Eufratom a Tigrisom

V rokoch 3100 až 3000 pred Kr. vznikla na rozsiahlej
holej náplavovej rovine v južnej Mezopotámii medzi
Eufratom a Tigrisom prvá vyspelá civilizácia. Jej
archeologické korene siahajú najmä v severnej oblasti
Mezopotámie ďaleko do praveku/7000 rokov pred Kr./ Neskôr
sa obrábanie pôdy prenieslo zo svahov pohoria Zargos do
oblasti južnej Mezopotámie, zúrodnenej umelým
zavlažovaním.Tu vznikli v piatom tisícročí pred
Kr.početné malé sídla, z ktorých sa vyvinuli malé mestá.
Bohatstvo tejto oblasti priťahovalo stále nové národy,
ktoré sa tu usadzovali. Nájazdy prisťahovalcov a meniace
sa obdobia vlády týchto prišelcov určovali v staroveku
kultúru a dejiny celého „úrodného polmesiaca“, teda
krajiny medzi Eufratom a Tigrisom.

Sumer a Akkad

Národ Sumerov predstavoval prvú z prisťahovaleckých
vĺn. Nie je celkom známe, v ktorom období prišiel tento
národ z centrálnej Ázie. Isté je len, že splynul s
pôvodným obyvateľstvom tejto oblasti do jedného celku a
táto spoločnosť vytvorila najstaršiu dokázateľnú
civilizáciu na svete. Vznikali tu prvé mestá a
písmo,zorganizovalo sa odovzdávanie správ. Archeologické
nálezy potvrdzujú existenciu viacerých mestských štátov s
malou rozlohou blízko seba (Ur, Uruk, Lagaš, Kiš,
Umma...). Epos o Gilgamešovi je výrečným dôkazom ich
dávnych súbojov. Zachované neúplné zoznamy kráľov
uvádzajú významných vládcov. Títo králi vládli ako
absolútni kňazskí panovníci nad opevnenými
mestami,ktorých centrami boli chrámové stavby so
zikkuratmi ( stupňovými vežami ).Okolo roku 2330 pred Kr.
prišiel so severu do tejto časti Ázie semitský kráľ
Sargon I, ukončil nadvládu Sumeru a založil rezidenciu s
názvom Akkad, podľa ktorej sa označovala celá severná
časť Mezopotámie. Sargon I podnikal s dobre vyzbrojeným
vojskom nájazdy až na pobrežie Stredozemného mora a
dostal sa až na Cyprus. Charakterizoval ho titul „kráľ
štyroch svetových strán“.
A predsa už o necelé dve storočia neskôr ovládli Akkadskú
ríšu Gutejci, bojovný národ z pohoria Zargos. Až po roku
2070 pred Kristom sa podarilo Utuchengalovi zahnať
votrelcov. Začalo sa posledné obdobie rozkvetu Sumeru.
Jeho najznámejším vládcom bol Gudea z Lagaša. On a ďaľší
vládcovia rozšírili nadvládu Sumeru takmer na celé územie
bývalej Akkadskej ríše. Okolo roku 2000 pred Kristom ho
napadli Elamiti a zničili Ur, krátko nato prenikli zo
Sýrie nomádski Amoriti,vyhnali Elamitov a povýšili
Babylon na nové hlavné mesto. Takto sa po 1500 rokoch
končí sumerský starovek, ale kultúrne dedičstvo pretrvalo
ďalej a ovplyvňovalo dejiny ďaleko za hranicami
Mezopotámie.

Babylonská ríša a Asýria

V nasledujúcom období sa z mezopotámskych mestských
štátov vyvinuli 2 veľké ríše: Babylonská ríša na juhu a
Asýria na severe. Ich vplyv v nasledujúcich 1500 rokoch
ďaleko presiahol oblasť Mezopotámie. Okolo roku 1700
pnl. sa podarilo Chamurabimu z Babylonu utvoriť jednotnú
veľkú ríšu,ktorá sa rozprestierala od Perzského zálivu po
dnešné Turecko. Všade tam sa presadila babylonská správa,
obchod a právo. Babylonský jazyk vytláčal z funkcie
úradných jazykov sumerské a akkadské jazyky a mestský boh
Babylonu bol povýšený na hlavného boha ríše. A predsa sa
babylonská moc zrútila roku 1531 pnl. po lúpežnom nájazde
maloázijskej veľmoci Chetitov. Po ich odchode prevzal na
nasledujúce storočia moc v Babylonskej ríši horský kmeň
Kasitov, ktorých r 1170 pnl. opätovne napadli Elamiti a
Kasitskú ríšu zničili.
Medzitým mohla Asýria na severe Mezopotámie
rozširovať oblasť svojho mocenského vplyvu, pretože mocnú
konkurenčnú Mitannskú ríšu zničili okolo roku 1350 pnl.
Chetiti. Približne od roku 1318 -1050 pnl. trvala
stredoasýrska ríša, prvá vojenská veľmoc v prednej Ázii.
Vojenské výpravy a spojenie s Egyptom rozšírili mocenský
vplyv tejto ríše. Pokračujúcej expanzii Asýrie, ktorá sa
skončila až smrťou Tiglatpilesara I. ( 1116 -1070 ),
pomohol aj zánik konkurenčnej Chetitskej ríše, ktorá sa
rozpadla až po nájazde tzv. morských národov a malá Ázia
na celé stáročia zapadla do prachu dejín.

Posledný rozkvet a pád Mezopotámie

V prvej polovici 1. tisícročia vyrastala s rozmachom
novoasýrskej ríše ( 884 - 605pnl. ) s centrami Kalachom a
Ninive nová moc, ktorá po ťažkých bojoch nanovo ovládla
mocenskú oblasť starej Asýrie. Mnohé štáty degradovala na
vazalov. Novoasýrsku ríšu charakterizovala ukrutnosť a
deportácie celých národov. Roku 688 zničila Babylon r.671
si podmanila Egypt. tieto vojny viedli nakoniec k tomu,
že Asýria nebola schopná brániť svoje príliš vzdialené
provincie a bojovať proti mnohým povstaniam. V roku 612
dobyli Médi a Babylončania Ninive a tým spečatili osud
novoasýrskej ríše. Novobabylonská ríša týmto prevzala
dedičstvo Asýrie. Najznámejším panovníkom tohto obdobia
bol Nabukadnesar, známy ako staviteľ. V roku 539 padla po
dobytí Babylonu aj novobabylonská ríša. R. 550 Kýros II.
zosadil médskeho kráľa a sám sa vymenoval za vládcu
Perzie.Jeho nástupcovia zväčšili dosah ríše až po rieku
Indus, Čierne a Kaspické more, po Egypt. Úpadok
staroperzskej ríše sa začal povstaním iónskych
miest.Pokračoval porážkov Peržanov pri Maratóne (490),
Salamíne (480), Platajach (479) až po pád posledného
kráľa Dareia III. v bitkách pri Isse (333) a Gaugamele
(331) Alexandrom Veľkým.

Architektúra

Nedostatok kameňa v Mezopotámii, zato však dostatok
kvalitnej hliny podnietil rozvoj tehlovej architektúry,
ktorej dávala istú monumentálnosť farebná glazúra, ktorou
sa pokrývali tehly.
Babylon, najväčšie mesto novobabylonskej ríše malo
mať obvod asi 90 kilometrov. Podľa iných údajov síce iba
70 kilometrov ale aj tak to je dvakrát viac ako obvod
Londýna z polovice minulého storočia. Koľko muselo mať
potom toto mesto obyvateľov ? Londýn mal vyše 2 000 000 a
troj či štvorposchodových domov v ňom nebola ani
tretina... . Ešte viac udivujú rozmery hradieb tohto
mesta. Mesto malo tri pásy hradieb. Tieto mali byť 22
metrov vysoké... .Hradby mali niekoľko 100 veží a na
vonkajšej strane boli obložené glazovanými tehlami s
fantastickými ornamentami a reliéfmi bohov, drakov a
bojovníkov so zbraňou v ruke. Reliéfmi levov a drakov
boli vyzdobené aj 7 metrov vysoké hradby Mardukovej
cesty, vedúcej od veľkej brány k Ištarinej bráne a okolo
kráľovského paláca k Mardukovmu chrámu. Mesto bolo
členené ulicami v pravom uhle a malo niekoľkoposchodové
domy. Medzi technické zázraky patrili 400 kilometrov dlhý
kanál kráľov, spájajúci Eufrat a Tigris a babylonský
akvadukt. V antike sa za jeden divov sveta považovali
visuté záhrady kráľovnej Seramis, postavené v Babylone v
rokoch 810 - 806 pnl.
Za naše vedomosti o Babylone vďačíme nemeckému
archeológovi Robertovi Koldeweyovi. Podarilo sa mu medzi
r. 1899 a 1917 objaviť hlavnú bránu mesta- Ištarinu bránu
a taktiež najdôležitejší objekt v Babylone- babylonskú
vežu. Tento zikkurat mal podstavu štvorca so stranou 91
metrov a výšku 79.25 metra.
Mesto malo tvar štvorca sa stranou dĺžky 120
stadií,teda vyše 22 kilometrov.

Pozri tiež: http://www.matusma.miesto.sk/maturita/
http://www.euba.sk/~kicko/dejepis.htm

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka