Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Vývoj cien

Autor referátu: fetamin

Rast cenovej hladiny sa v roku 1998 v porovnaní s rokom 1997 mierne spomalil. Medziročná miera inflácie,meraná indexom spotrebiteľských cien,dosiahla k decembru 1998 hodnotu 5,6 %,čím sa naplnil predpoklad pôvodného menového programu NBS na rok 1998 (5,6 %-5,9 %ku koncu roka).Priemerná ročná miera inflácie za rok 1998 bola 6,7 %. Zníženie medziročného tempa rastu spotrebiteľských cien v roku 1998 v porovnaní s predchádzajúcim rokom bolo výsledkom spomalenia procesu cenových deregulácií a nízkej miery "dovezenej"inflácie zo zahraničia. Nízky rast cien domácich regulovaných komodít a služieb,spolu s klesajúcimi cenami surovín a potravín na svetových trhoch,viedli k tlmeniu cien výrobných vstupov a potlačeniu nákladovej inflácie.Priaznivý vplyv na pokles rastu spotrebiteľských cien malo aj postupné znižovanie sadzby dovoznej prirážky a relatívne
stabilný výmenný kurz slovenskej koru y v prvej polovici roka.V druhej polovici roka však narastali preddevalvačné a inflačné očakávania v súvislosti s prehlbujúcou sa vonkajšou nerovnováhou ekonomiky a blížiacimi sa parlamentnými voľbami.Zvýšenie spotrebiteľského dopytu vplyvom devalvačných očakávaní a následné znehodnotenie meny po zrušení režimu pevného výmenného kurzu slovenskej koruny 1.októbra 1998 spôsobili zrýchlenie cenového rastu v septembri a októbri. V závere roka sa inflácia udržala na pomerne nízkej úrovni.Ovplyvnil to najmä vývoj spotrebiteľských cien v novembri a decembri, ktorý znamenal výraznejší pokles tak oproti októbru,ako aj v porovnaní s rovnakým obdobím roka 1997.
Ceny v obchodovateľnom a neobchodovateľnom sektore
Podľa sektorovej dekompozície spotrebného koša,miera inflácie v neobchodovateľnom sektore (6,5)naďalej prevyšovala mieru inflácie v obchodovateľnom sektore (5,2 %). Rozdiel v sektorových mierach inflácie (tzv. duálna inflácia)pretrváva napriek tomu,že neobchodovateľný sektor zaznamenal v roku 1998 výraznejší pokles medziročnej miery inflácie (o 1,7 percentuálneho bodu)ako obcho- dovateľný sektor (o 0,3 percentuálneho bodu).
Ceny potravín
Ceny potravín (bez nealkoholických nápojov) zaznamenali na medziročnej báze takmer rovnaké zvýšenie ako v predchádzajúcom roku. Medzimesačne sa vývoj cien potravín v roku 1998 líšil od predchádzajúcich rokov najmä v druhom štvrťroku 1998,keď sa zrýchlil cenový rast v tomto sektore.Okrem sezónnych vplyvov to bol aj dôsledok uplatnenia minimálnej garantovanej ceny cukru,platenej výrobcovi, od apríla 1998.V druhej polovici roka (podobne ako v predchádzajúcich rokoch)však ceny potravín tlmili rast celkovej hladiny spotrebiteľských cien.
Ceny ostatných obchodovateľných tovarov
V porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka sa tempo rastu cien ostatných obchodovateľných tovarov v prvých troch štvrťrokoch 1998 znížilo o 0,3 percentuálneho bodu.Toto zníženie bolo výsledkom nízkej miery inflácie v krajinách našich hlavných obchodných partnerov,relatívne stabilného výmenného kurzu slovenskej koruny,ako aj postupného znižovania sadzby dovoznej prirážky (zo 7 %na 5 %k 1.januáru 1998,z 5 %na 3 % k 1.aprílu 1998 a zrušená k 1.októbru 1998). Na začiatku posledného štvrťroka sa cenový rast v sektore zrýchlil.Bolo to spôsobené najmä zvýšením spotrebiteľského dopytu v dôsledku preddevalvačných a inflačných očakávaní,ktoré vrcholili koncom septembra a začiatkom októbra. Znehodnotenie meny po zrušení režimu pevného výmenného kurzu 1.októbra 1998 ďalej prispievalo k zrýchleniu cenového rastu v sektore.Zrýchlenie tempa rastu cien ostatných obchodovateľných tovarov v októbri 1998 však bolo porovnateľné s rovnakým obdobím medziročná zmena v % predchádzajúceho roka,keď sa prejavili cenové dôsledky zavedenia dovoznej prirážky v júli1997. Na medziročnej báze sa preto miera inflácie ostatných obchodovateľných tovarov v októbri zvýšila len mierne.Vplyvom zníženia spotrebiteľského dopytu a ustálenia výmenného kurzu koru y v závere roka,naopak,ďalej pokračoval trend poklesu týchto cien.
Regulované ceny
Služby a komodity,ktorých ceny boli v roku 1998 regulované,zaznamenali k decembru 1998 medziročné zvýšenie cien v priemere o 6,3 %, čo bolo o 1,7 percentuálneho bodu menej ako v predchádzajúcom roku.Príspevok sektora regulovaných cien k úhrnnej medziročnej miere inflácie v roku 1998 poklesol v porovnaní s rokom 1997 o 0,28 percentuálneho bodu. V porovnaní s ostatnými sektormi spotrebného koša domácností prispeli regulované ceny najväčšou mierou k zníženiu tempa rastu spotrebiteľských cien v uplynulom roku. Okrem krátkodobo priaznivého vplyvu na pokles inflácie,má však spomalenie cenových deregulácií nepriaznivé dôsledky na fungovanie reálnej ekonomiky,ako aj na budúci vývoj inflácie.Spomalenie tempa rastu regulovaných cien v porovnaní s neregulovanými mení ich relatívne ceny a tým narúša efektívnosť alokácie zdrojov. Odkladanie primeraného zvyšovania regulovaných cien spôsobuje tiež pokles ziskovosti alebo zvýšenie straty výrobcov. Následné zníženie daňových odvodov,či tlak na zvýšenie dotácií,spôsobujú prehlbovanie deficitu štátneho rozpočtu s nepriaznivým dopadom na vývoj cenovej hladiny. V neposlednom rade odkladanie cenových deregulácií zvyšuje inflačné očakávania ekonomických subjektov a pôsobí tak proti znižovaniu "jadra"inflácie.
Ceny trhových služieb
Napriek poklesu o 1,75 percentuálneho bodu dosiahli ceny trhových služieb opäť najvyššie tempo rastu medzi sledovanými sektormi (medziročne o 6,6 %).Štrukturálne príčiny vyššieho tempa rastu cien služieb v porovnaní s (obchodovateľnými)tovarmi možno rozdeliť na dopytové,ponukové a také,ktoré vyplývajú z charakteristík trhu v sektoroch.Dopytové príčiny vyššej miery inflácie služieb majú pôvod vo vyššej dôchodkovej elasticite služieb v porovnaní s dôchodkovou elasticitou výrobkov. Rast príjmov súvisiaci s rastom ekonomiky má za následok relatívne väčšie zvýšenie dopytu po službách v porovnaní s dopytom po tovaroch, čím vzniká väčší tlak na rast cien v sektore služieb.Ponukové príčiny vyplývajú z rozdielnych produktivít práce.Pretože v odvetví služieb sú štrukturálne menšie možnosti na zvyšovanie produktivity,celoplošný rast miezd tu spôsobuje väčší tlak na rast nákladov a cien než v sektore obchodovateľných tovarov.Podstatná príčina štrukturálne vyššieho tempa rastu cien služieb tkvie tiež v trhových podmienkach v sektore, charakterizovaných absenciou zahraničnej konkurencie a nízkou mierou domácej konkurencie.Slabý konkurenčný tlak dovoľuje poskytovateľom trhových služieb premietnuť zvýšenie nákladov do predajných cien vo väčšej
miere než výrobcom v obchodovateľnom sektore,ktorý je vystavený zahraničnej konkurencii.Zblíženie mier inflácie v sektore trhových služieb a sektore obchodovateľných tovarov v uplynulom roku možno pripísať najmä nižšiemu tlaku zo strany regulovaných cien na rast nákladov poskytovateľov trhových služieb a tiež relatívnemu poklesu dopytu po službách v dôsledku spomalenia rastu ekonomiky.

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka