Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Výživa a živiny rastlín

Autor referátu: Vladimír Janíček

Rastliny sú schopné príjmať všetky látky potrebné k životu len v minerálnej forme. Výživ-né látky, nachádzájúce sa v org. Hmote, v humuse alebo v org. Hnojivách, môžu rastlinám slúžiť a avýživu až po predchádzajúcej mineralizácií tj. po rozložení organickej hmoty.
Intenzita rastu rastlín okrem iného závisí o dmnožstva príjmaných minerálnych látok –živín. S ohľadom na rastový stav a vývinové štádium třeba určiť množstvo a pomer živín, ktoré najpriaznivejšie ovplyvňujú výšku a kvalitu úrody.
Živiny-pre normálny rast a vývin rastlina potrebuje desať základných prvkov,ktoré nazýva-
me biogénne – nevyhnutné pre život. Sú to kyslík, vodík, uhlík, dusík, fosfor, draslík, vá-
pnik, horčík, síra železo. Keby vo výžive niektorý z týchto prvkov chýbal, rastlina by žila len dovtedy, pokiaľ by jej stačili zásobné látky. Po ich vyčerpaní by zahynula.
Okrem týchto zákl. prvkov sa vrastline ešte nachádzajú iné prvky, avšak len v nepatrných množstvách v stopách, a preto sa tiež nazývajú stopové prvky. Sú to bór, aodík, kremík, zinok. Meď. Rastliny príjmajú živiny buď zo vzfuchu äkyslík, uhlík) alebo a to podstatnú časť z pôdy ( dusík, fodfor, draslík, horčík, vaápnik a iné ). Pritom rastliny nepríjmajú prvky v čistej forme, ale vo forme rozličných chemických zlúčenín. Napríklad fodofor príjmajú vo forme kyseliny fosforečnej, dusík vo forme amoniaku alebo kyseliny dusičnej a pod. Všetjky živiny musia byť v rovnováhe. Liebigov zákon minima hovorí:“Ak sa v pôde vykytuje jeden zo základných biogénnych prvkov (N,P,K,Ca) vnedosatočnom množstve, rastlina môže využiť a j ostatné tri živiny len v obmedzenej forme, hoci cih je v pôde dostatok.
Význam jednotlivých prvkov pre rastliny.
Kyslík, uhlík a vodík- Sú to základné stavebné prvky rastliny. Kyslík a uhlík rastliny príjmajú zo vzduchu. Člověk nemôže ovplyvniť ich prísun, snáď lentým, keď dbá, aby ratsliny neboli zaprášené. Rastlinazískava vodík rozkladom vody při fotosyntéze.
Dusík- je to jeden z najdôležitejších prvkov vo výžive rastlín. Rastliny ho príjmajú vo forme amoniaku alebo kyseliny dusičnej, len bôbovité rastliny prostredníctvom hrčkotovrných baktérií využiváť dusík v čistej forme z ovzdušia. Rastliny majú veľkú spotrebu udsíka, napríklad rodiaca jabloň odčerpá 7 kg dusíka za rok.. Preto rastliny terba pravidelne zásobovať dusíkom samozrejme v dávkach úmerým ostatným dodávaným živinám. Veľmi silné hnojenie dusíkatými hnojivami spôsobuje nadmerný rast vegetatívnych orgánov ( istov) a rastliny sú menej odolné proti chorobám. Nadbytok dusíka sa prejavuje aj v tom, že plody bývajú málo vyfarbené, sú bez vône a zle sa uskladňujú. Nadbytok dusíka stromy bývajú nápadne dlho zelené a zle sa pripravi ana zimný odpočinok.
Na jeseň sa dusíkaté látky premiestňujú z listov do drevntých častí, v ktorých sa ukladajú zásoby na jar. Na začiatku vegetácieje zvýšená spotreba dusíka na tvorbu nových výhonov, listov a koreňov. Dusík, uložený v drevnatých častiach, sa rýchle spoterbúva a musí sa rý-chle nahradiť dusikatými hnojivami(liadkami). Nedosatok dusíka v pôde sa prejavuje zakrpateným vzrastom, svetlozelenou farbou listov a ich pedčasným opadávaním. Bohatá výživa ovocných stromov dusíkom je nevyhnutná najmä v mladosti, keď stromček intezívne rastie, vytvára koreňovú sústavu a korunku. Trváce rastlny (ovocné aj okrasné dreviny) hnojíme dusíkom len do konca júla aby drevo mohlo mohlo dostočne vyzrieť a bolo dobře pripravené na zimu. Väčšinu druhov listovej zeleniny si vyžaduje výdtané hnojenie dusíkom len na začiatku,neskoršie prihnojovanie dusíkom znižuje jej uskladňova-
telnosť. Nadbytok dusíka při okrasných rastlinách spôsobuje zväčšovanie listovej plochy, pričom kvety bývajú málo vyfarbené.
Fosfor- Je dôležitý najmä pre tvorbu plodov, preto ho tiež rastliny najviac potrebujú v ob-dobí nasadzovania plodov. Fosfor pôsobí opačne jako dusík – skarcuje vegetačné obdobie. Množstvo dusíka a fosoforu musí byť vyvážené, pretože při nedostatku fosforu sa začne
prejavovať dusík, jako byho bol nadbytok. Nedostatok fosforu sa prejavuje slabším rastom výhonov stromov listy bývajú menšie a majú červenkastú žilnatinu. Při zelenine sa znižuje

množstvo chuťových látok, mrkva obsahuje málo červeného farbiva. Kvetiny vytvárajú menej kvetov a sú nevyrázné zafarbené.
Vápnik- na rozdiel od iných živín rastlin aukladá vápnik vo svojom organizme trvalo. Používa ho jako stavebný materiál najmä při drevnatých pletív a koreňov. Zvlásť náročné a avápnik sú v kôstkoviny, pre ktoré je popri kr základným stavebným materiálom pre tvorbu kôstok. Často sa stáva že v kyslej pôde při nedostaku kremíka v plodoch nevytvoria kôstky.Při nedostatku vápnika korene korene rastú pomaly,vytvárajú málo bočných korien-
kov a koreňového vlásia.Nedosatkom vápnika trpia rastliny na kyslých často zamokren
ných a máloprevzdušnených pôdach.. Takéto pôdy třeba vápniť, prípadne odvodniť alebo. Při nadbytku vápnik zabraňuje rastlinám príjamť fosfor, železo horčík a ďalšie
prvky. Na vonk.vzhľade sa nedostat. aj prebytok vápni. prejavuje rovnako chlorózou-blednutím pletív rastlín.
Horčík- rastliny ho potrebujú najä na tvorbu chlorofylu,pretože tvorí podstatnú zložku
listovej zelene. Při nedostatku horčíka majú zelené rastliny bledú alebo dokonca žltnú. V porovnaní s inými prvkami nepotrebujú rastliny príliš veľke množstvo horčíka.
Väčšinou im stačí prirodzená zásoba v pôde. Nedosatok horčíka sa zvyčajne prejavuje typickou chlorózou. Ak odstránime v pôde nadbytok vápnika, zvyčajne sa tým upraví aj normálne príjmanie. Horčík má veľký význam při tvorbe kvetov, plodov, semien. Semená majú veľký obah horčíka a fsoforu. Zrelé semná obsahujú dokonca 3-násobne viac horčíka jako vápnika.
Síra- Rastliny majú rozdielnu spotrebu síry. Ovocné rastliny jej potrebujú nepatrné
množstvo. Vysoké nárok ymajú zeler, cibuľa, cesnak, rajčiak. Tieto plodiny sú hnoje-né síranmi, ktoré okrem hlavnej živiny obasahuje aj síru.
Železo- j epotrebné při tvorb echlorofylu a při ďalších životných pochodoch rastlín. Rastlinyho však potrebujú len veľmi malé množstvo,ktoré však zvayčajne stačí pokryť prirodzená zásoba v pôde. Nedostatok sa prejavuje nedostatkom listovej zelene, takže rastlin yblednú.. Nedostatok Fe sa niekedy prejaví v nadbytku vápnika v pôde. Železo môžem dodať najmä ovocným rastlinám, zálievkou 1% roztokom zelenej skalice
Stopové prvky- Zo stopových prvkov má veľký význam najmä bór, predovšetkým pre strukoviny a zemiaky, ale aj pre správny vývin ostatných rastlín. Nedostatok bóru sa v
Drevinách prejavuje zasychaním vegetačným vrcholov, slabým nasadením kvetov amalý kožovitými, stočenými listami. Nedostatok bóru podporuje aj rozvoj niektorých chorôb napr.chrastavitosť jabĺk. Kremík má význam kao stavebná látka spolu s Ca je dôležitý při tvorbe kôstiek a drevnatých čstí. Čo satýka chlóru, niektoré rastliny ho potrebujú (zeler) pre väčšinu rstlín j e však škodlivý, preto znižuje úžitkové rastliny. Najcitlivejiše na chlór sú vinič hroznordý, bobuľoviny, zemiaky. Hliníksa zúčastňuje při tvorbe farby kvetov. Meď má pre rastliny podobný význam ako Při nedostaku medi sa nalistoch vytvárajú biele škvrny. Rastliny väčšinou potrebujú nepatrné množstvo molybdénu a jeho nedosatok sa tamer neprejavuje. Len karfiol při nedo. Mn nevytvára ružice.
Rastliny potrebujú tak nepatrné množstvo stop.prvkov že väčšinou stačí ich prirodzená
zásoba v pôde. Je vhodné al eobčas rastlinám dopĺnať niektoré stopové prvky v podobe roôznych hnojív.

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka