Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Univerzita sv

Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave

Fakulta masmediálnej komunikácie

 

 

Základné problémy organizácie ekonomiky

 

 

Tomáš Jaroš                                                              1. ročník

2000/2001                                                                   2. skupina

 

 

     Človek a jeho potreby sú dominantné v každej ekonomike, ktorú môžeme chápať ako súhrn poznatkov a nástrojov potrebných pre ich uspokojenie, ktoré je prvoradé. No na uspokojenie potrieb sú nevyhnutné statky, ktorými ekonomika disponuje a ktoré sú obmedzené, vzácne. A práve princípom obmedzenosti a vzácnosti sa musia riadiť odpovede  na základné ekonomické otázky. Tieto problémy organizácie ekonomiky by boli pomerne ľahko riešiteľné, avšak kvôli ich obmedzenosti musí ľudstvo nejakým spôsobom usmerňovať a organizovať svoju výrobnú činnosť k prospechu čo najviac ľudí. Spôsoby riešenia troch problémov diferencujú základné druhy ekonomík, z ktorých sa historickým vývinom stávali stále dokonalejšie a chronologicky prepracovanejšie nástroje na dosiahnutie blahobytu ľudstva. V historickom kontexte sme sa mohli oboznámiť a spoznať 4 druhy ekonomík, ktoré sa líšia odpoveďami na 3 základné otázky ekonomiky: čo, ako a pre koho vyrábať? Historicky je prekonaná ekonomika, v ktorej sa riešili ekonomické otázky na základe inštinktov, zvyklostí a tradícií, ešte stále existujúca no nesmierne neflexibilná je príkazová ekonomika, utopická je trhová ekonomika a vo svete je najviac rozšírená zmiešaná ekonomika.

Ekonomika založená na princípe inštinktov, tradícií a zvyklostí – jej neuvedomené prvky môžeme zistiť pri živelnom úsilí našich predkov zabezpečiť si obživu, jej vznik súvisí so vznikom človeka ako druhu a jeho združovania sa do skupín, rodín a rodov. Nešlo o uvedomenú činnosť, preto bolo riešenie ekonomických otázok nesmierne primitívne, elementárne avšak v praxi účinné. Môžeme registrovať počiatky výmenného obchodu, snahu vyrábať do zásoby a špecializovať svoju výrobno-ekonomickú činnosť. Aj keď je táto ekonomika značne jednoduchá, jej prvky sa zachovali pri ekonomickej činnosti v rodinách, jej živelnosť môžeme zachytiť napríklad aj pri chovaní sa kupujúcich v súčasnosti v snahe nakúpiť čo najviac a čo najlacnejšie (konkurencia na strane dopytu), ale len do určitej miery, čo je aj ďalší determinantný faktor, ktorý nám zostal zachovaný z minulosti.

príkazovej ekonomike sa voľný priebeh uspokojovania ľudských potrieb nahradil centrálnym plánom, ktorý však pôsobí ako obmedzujúci, spomaľujúci člen a aj celá ekonomika sa javí značne skostnatená. Centrálny plán stanovuje objem vyrábaných tovarov a služieb a tým nie je zaručená demokratickosť  výroby a uspokojovania potrieb, pretože spotrebiteľ ani výrobca sa nemôžu slobodne rozhodovať a usmerňovať svoju činnosť. Tento druh ekonomiky je úzko spojený s politickým režimom a formou vlády, vlastníctvo je prevažne štátne, súkromné vlastníctvo, výroba a iniciatívnosť sú potláčané a zaznávané systémom vlády jednej strany. Momentálne prežíva iba v štátoch ako je Kuba, Kórejská ľudovodemokratická republika. Ponuka na dopyt vôbec neberie ohľad, čiže spotrebiteľ ako určujúci faktor výroby je neprijímaný. Neflexibilita tohoto druhu ekonomiky spôsobuje jej rýchly pád, pokiaľ nie je umelo udržiavaná vonkajším prostredím. Aj zahraničný obchod je obmedzený iba na krajiny s rovnakou ekonomikou. Nahradenie trhu centrálnym plánom je nevýhodné najmä pre spotrebiteľov, pretože vzniká dlhodobý nadmerne veľký prebytok alebo hlavne nedostatok niektorých komodít a to podporuje vznik čierneho trhu.

Trhová ekonomika je do značnej miery utopická, pretože jej základnou tézou je existencie dokonalej konkurencie, ktorú by sme márne hľadali, pretože k nej ľudstvo nemôže dospieť. Stotožňuje sa s rovnakými podmienkami pre všetkých výrobcov na trhu jedného výrobku, čo je reálne nedosiahnuteľné. Ale ostatné znaky tejto ekonomiky môžeme postrehnúť v zmiešanej ekonomike, ktorá je najčastejšie sa vyskytujúcou formou hospodárenia so vzácnymi statkami.

Zmiešaná ekonomika predpokladá existenciu trhového mechanizmu, konkurencie, rôznych foriem vlastníctva od štátneho cez súkromné až po rôzne formy spoluvlastníctva a podielnictva na majetku. Avšak najdôležitejšou skutočnosťou je existencia trhu a trhových subjektov s kategóriami ako sú ponuka, dopyt, cena. Nastáva tu diametrálny rozdiel od riadenia centrálnym plánom, ktorý je nahradený trhom s konkurenciou na strane dopytu a ponuky a vytváraním ceny, ktorá je kompromisom medzi cieľmi a prianiami výrobcov a spotrebiteľov. Trhový mechanizmus by nemohol existovať bez deľby práce a špecializácie výrobcov na rôzne odvetvia výroby. Trhový mechanizmus by sme si mohli definovať ako: „súhrn procesov , ktoré vedú k vzájomnej koordinácii relatívne nezávislých rozhodnutí o výrobe a spotrebe, pri ktorých je cena tovaru základným nositeľom informácií.“[1] Ale: „predstavuje aj určitú formu organizácie, v rámci ktorej sa jednotliví výrobcovia dostávajú s jednotlivými spotrebiteľmi do vzájomných kontaktov, aby vyriešili tri základné otázky, pred ktorými stojí každá ekonomika.“[2] Trhové subjekty vystupujú na trhu (nastáva tu výmenná činnosť medzi jednotlivými trhovými subjektami prostredníctvom výmeny tovarov) ako domácnosti, podniky a štát. Štát má za úlohu vytvárať právny rámec hospodárskej súťaže, konkurencie, trhového mechanizmu a korigovať nepriaznivé dopady ekonomiky na obyvateľstvo a trhové subjekty prostredníctvom štátnych objednávok a vytváraním ponuky. Domácnosti vystupujú ako dopyt na trhu výrobkov a služieb, ktoré nakupujú za dôchodky, ktoré získali odpredajom výrobných faktorov, ktoré ponúkli podnikom, aby ich tie zase spotrebovali  na výrobu výrobkov a služieb, ktoré opäť ponúkajú domácnostiam či iným podnikom, prípadne štátu. Teda všetky trhové subjekty sú nositeľmi ponuky aj dopytu. Základom trhového mechanizmu je stretávanie sa ponuky a dopytu na trhu a vytváranie trhovej ceny výrobku alebo služby, ktorá je nositeľom viacerých funkcií, no má najmä informačnú váhu. Subjekty výmenou výsledkov svojej ekonomickej aktivity na trhu zabezpečujú, aby sa dostali tovar a služby na miesto určenia, teda k spotrebiteľom. .

Konkurencia ako ďalší atribút zmiešanej ekonomiky je stretávanie sa úsilia presadiť na trhu výhody pre seba, vytváranie ceny sa deje pod jej tlakom.

V súčasnosti sa v praxi  pojem zmiešaná ekonomika vyskytuje iba v odbornej literatúre, hovorovo je nahradený pojmom trhová ekonomika, aj keď sme si už objasnili, že jej existencia je utopická. Deje sa tak kvôli tomu, že sa okrem niektorých atribútov tieto ekonomiky na seba  veľmi podobajú. V podmienkach dobre fungujúcej ekonomiky tohoto druhu má spotrebiteľ rozhodujúcu úlohu při odpovedaní si na otázku, čo vyrábať. Vyrába sa iba to, čo je rentabilné, čo má reálnu možnosť byť trhom akceptované a dopytom nakupované. Boj o spotrebiteľa medzi ponúkajúcimi je jednou z ďalších charakteristík trhovej konkurencie ktorá je už spomínanou súčasťou mechanizmu, ktorý núti aj ponuku aj dopyt, aby sa prispôsobili druhej strane a vydali sa na cestu kompromisov, aj napriek snahe o maximalizáciu zisku alebo snahe nakúpiť čo najviac aj na úkor iných. Konkurencia a snaha o prežitie je to, čo ženie výrobcov k prekonávaniu obchodných súperov, ku kreatívnosti, iniciatívnosti a tvorivosti, jednoducho k tomu, aby boli lepší.

Už niekoľkokrát sme si spomenuli zákon vzácnosti, ktorý hovorí, že statky sú vzácne, pretože neexistuje dostatok zdrojov k výrobe všetkých statkov, ktoré ľudia chcú spotrebovávať.

So vzácnosťou statkov súvisí aj hranica produkčných možností. Mohli by sme ju spojiť aj s chápaním efektívnosti výroby, ktorá sa dosiahne, ak spoločnosť nemôže zvýšiť výstup jedného statku, aby tým neznížila výstup iného. Efektívnosť ekonomiky je teda na hranici produkčných možností. Samozrejme, opäť ide o rozhodovanie v oblasti triády základných ekonomických problémov. Pri riešení týchto základných otázok sa nám môže objaviť aj veľký problém rozhodovania – náklady obetovaných príležitostí alebo alternatívne náklady. My sa môžeme rozhodnúť pre výrobu jedného produktu, ale pri zachovaní princípu vzácnosti sa tak musíme vzdať iného produktu, ktorý mohol byť vyrobený namiesto neho. Predstavujú hodnotu ušlého statku alebo služby, ktorého sme sa zriekli kvôli výrobe iného.

Ak sa ekonomika dostáva na vrchol svojho hospodárskeho cyklu, môžeme zistiť ďalší z ekonomických zákonov. Je to zákon výroby, do ktorej pridávame stále nové jednotky jedného vstupu za podmienky stability ostatných vstupov, no prírastok výstupov bude stále menší, povedie k postupnému klesaniu nárastu produktu, takže hraničný produkt začína od určitého bodu klesať. Tento zákon klesajúcich výnosov nám znovu potvrdzuje vzácnosť statkov.3

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Použitá literatúra:

 

1.     Kolektív autorov: Vybrané kapitoly z ekonomiky. Košice:

Východoslovenské vydavateľstvo 1993. Str. 6.

2.     Šíbl, D.: Základy ekonomického myslenia. Bratislava. Str. 45.

3.     Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonomie. Praha: Svoboda 1995. Str. 971, 974.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 



[1] Kolektív autorov: Vybrané kapitoly z ekonomiky. Košice, s.6.

[2] Šíbl, D.: Základy ekonomického myslenia. Bratislava, s. 45.

3 Samuelson, P. A., Nordhaus, W. D.: Ekonomie. 1995, str. 971, 974.

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka