Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


PODSTATA A CIELE EKONOMIKY

PODSTATA A CIELE EKONOMIKY

 

   Ľudstvo sa odpradávna zaoberá ekonomickými otázkami, to znamená skúma, aké vzácne (ekonomické a pre život nevyhnutné) statky a služby zamerané na uspokojovanie rozmanitých ľudských potrieb bude vyrábať, akým spôsobom a pre koho. Spočiatku riešilo len základné každodenné problémy spojené so zabezpečovaním potravy, bývania, atď. Veď aj názov ekonómia pochádza z gréckeho slova oikonomia, ktoré vzniklo spojením slov oikos – dom a nomos – zákon, a voľne ho môžeme preložiť ako správa domácnosti alebo domáce hospodárenie. Ekonómia ako veda sa začala rozvíjať až v 18. storočí.

   Ekonomika je cieľavedomá hospodárska činnosť, zameraná na výrobu, výmenu a spotrebu materiálnych a nemateriálnych statkov a služieb. Každá ekonomika, bez ohľadu na svoje vývinové štádium či vyspelosť, musí vlastnou hospodárskou činnosťou odpovedať na tri základné otázky:

  1. Čo vyrábať?
  2. Ako vyrábať?
  3. Pre koho vyrábať?

 

ČO VYRÁBAŤ?

   Odpovedať na otázku Čo vyrábať? znamená určiť, aké druhy statkov a služieb treba vyrábať, v akých množstvách a kedy. Budeme vyrábať viac potravín, alebo priemyselného tovaru, viac štandardných, alebo luxusných tovarov? Ideálne by bolo, keby spoločnosť mohla vyrábať všetky tovary, ktoré ľudia potrebujú, a v takom množstve, aby uspokojila všetky ich potreby. To však nie je možné, lebo výrobné zdroje spoločnosti sú v porovnaní s jej potrebami obmedzené, je ich nedostatok. Práve preto nemožno uspokojiť všetky potreby celej spoločnosti.

 

AKO VYRÁBAŤ?

  Odpovedať na otázku Ako vyrábať? znamená rozhodnúť, kto bude jednotlivé druhy statkov a služieb vyrábať, akú techniku a technológiu pri tom použije. Budú ich vyrábať len štátne, alebo len súkromné či zmiešané podniky? Pôjde o ručnú malovýrobu, alebo strojovú veľkovýrobu? Ani odpoveď na tieto otázky nie je jednoduchá, je potrebné hľadať správne čiastkové i celospoločenské rozhodnutia.

 

PRE KOHO VYRÁBAŤ?

   Odpoveď na otázku Pre koho vyrábať? znamená určiť spôsob rozdeľovania výsledkov výroby. Spoločnosť musí  svoj národný produkt rozdeliť medzi firmy a domácnosti. Chceme spoločnosť, ktorá bude rozdeľovať všetkým rovnako, alebo podľa toho, kto sa väčšmi pričiní o jej rozvoj? Chceme, aby viac zarábali vysoko vzdelaní ľudia, alebo ťažko pracujúci s najnižším vzdelaním?

   Tieto tri otázky si kladie každá spoločnosť. Odlišný je spôsob, akým ich ktorá spoločnosť rieši.

 

TYPY EKONOMÍK

  

   Existujú ekonomiky, ktoré triádu ekonomických problémov riešia na základe zvykov a tradícií, iné systémom príkazov a nariadení, ale aj prostredníctvom trhu či kombináciou viacerých prvkov. Na základe toho rozlišujeme štyri typy ekonomík:

  1. ekonomiku  založenú na inštinktoch, zvykoch a tradíciách
  2. príkazovú ekonomiku
  3. trhovú ekonomiku
  4. zmiešanú ekonomiku

ZVYKY A TRADÍCIE

   V ekonomike založenej na inštinktoch, zvykoch a tradíciách sa všetky ekonomické rozhodnutia prijímajú na základe inštinktov, zvykov a tradícií prenášaných z generácie na generáciu. Ide spravidla o málo rozšírenú a dnes už historicky prekonanú ekonomiku, ktorá existovala najmä v primitívnych civilizáciách prvotnopospolnej, otrokárskej i feudálnej spoločnosti. Niektoré prvky typické pre túto ekonomiku sa dodnes vyskytujú v domácnostiach ( napríklad zachovávanie rôznych zvykov a tradícií v domácom hospodárstve).

PRÍKAZOVÁ EKONOMIKA

   Príkazová ekonomika znamená, že odpovede na triádu ekonomických problémov dáva štát a jeho mocenské orgány. Je to systém organizácie a riadenia hospodárskej činnosti založený na príkazoch a administratívnych rozhodnutiach  z centra. Typickým príkladom príkazovej ekonomiky je centrálne plánovanie, resp. štátny administratívno–direktívny systém hospodárstva v bývalých socialistických krajinách strednej a východnej Európy ( vrátane bývalého Česko-Slovenska).

   V príkazovej ekonomike prevláda štátne vlastníctvo a monopolné postavenie výrobcov, existuje centrálny národohospodársky plán, centrálne sú stanovené ceny všetkých tovarov a služieb, ale aj miezd atď. Takýto hospodársky systém si zostavuje zväčša nereálne plány, určuje výrobné kvóty (množstvá), čo a ako sa bude vyrábať i spotrebúvať.

   Príkazová ekonomika neumožňuje efektívne využiť výrobné zdroje krajiny, a to ani materiálne ani personálne. Spravidla ide o nedostatkovú ekonomiku, kde vždy nejaký tovar chýba a iný, nepotrebný tovar sa hromadí, lebo ho nik nekupuje.

TRHOVÁ EKONOMIKA

  Trhová ekonomika je založená na  systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže. Funguje prostredníctvom trhového mechanizmu, t.j. procesu, v ktorom vstupuje do vzájomného vzťahu ponuka a dopyt a výsledkom je trhová cena.

 

Možnosť

Cena za 1 ks

Dopyt (v tis. ks)

Ponuka ( v tis. ks)

A

5,-

9

18

B

4,-

10

16

C

3,-

12

12

D

2,-

15

7

E

1,-

20

0

*rovnovážna cena

 

   Trhový mechanizmus tvoria 3 procesy:

1. proces tvorby dopytu – pričom dopyt je množstvo tovaru, aké sú spotrebitelia ochotní a schopní za určitú cenu na trhu kúpiť a ich rozhodovanie závisí najmä od týchto základných faktorov:
a/ ceny tovarov,
b/ množstva žiadaného tovaru,
c/ výšky príjmu (dôchodku),
d/ záľub, módy, ceny iných tovarov a pod.
2. proces tvorby ponuky – pričom ponuka je súhrn všetkých faktorov a služieb, s ktorými (výrobcovia) prichádzajú na trh, aby ich za určitú cenu predali a závisí najmä od týchto faktorov:
a/ ceny ponúkaného tovaru,
b/ množstva ponúkaného tovaru,
c/ nákladov spojených s výrobou daného tovaru.

Rozlišujeme:
a/ individuálnu ponuku – ponuka tovarov a služieb jedného výrobcu,
b/ čiastkovú ponuku – ponuka jedného druhu tovaru alebo služby od viacerých
firiem,
c/ agregátnu (súhrnnú) ponuku – súhrn všetkých tovarov a služieb, ktoré
predávajú všetci výrobcovia dovedna.
3. proces tvorby cien – prostredníctvom trhového mechanizmu ako celku sa stáva regulátorom obehu tovarov na trhu a regulátorom výroby.
Rozlišujeme:
a/ rovnovážna cena – ak dopyt sa rovná ponuke a opačne, t.j. ak žiadané množstvo
tovarov sa rovná ponúkanému množstvu,
b/ trhová cena – ktorá vzniká pri aktuálnom vzťahu ponuky a dopytu na trhu.

 

V trhovej ekonomike existujú samostatné trhové subjekty:

  1. Domácnosti -  vystupujú tu aj ako kupujúci výrobkov a služieb a aj ako predávajúci, lebo sú vlastníkmi výrobných faktorov ( práca, pôda, úspory) Sú pre ne charakteristické určité znaky:
    - spoločné užívanie majetku,
    - spoločné užívanie príjmov,
    - spoločné prijímanie ekonomických rozhodnutí,
    - vo vnútri domácností sa neuplatňujú trhové vzťahy,
    - rôzna pozícia jednotlivých domácností na trhu,
    - odvádzanie daní štátu,
    - transferové platby od štátu (sociálne podpory).
  2. Firmy - vystupujú ako predávajúci výrobkov a tiež ako kupujúci výrobných faktorov. Odvádzajú štátu dane. Vstupujú na trh preto, aby dosiahli zisk.
  3. Štát – ako špecifický subjekt trhu vstupuje na trh, aby ho ovplyvnil. Vystupuje ako predávajúci (prostredníctvom štátnych firiem) a aj ako kupujúci ( prostredníctvom štátnych zákaziek), a ďalej ešte prostredníctvom štátnych inštitúcií a zákonodarstva.

Táto ekonomika má slobodný trh statkov, služieb, práce, pôdy a kapitálu, liberalizovaný zahraničný obchod, samostatné centrálne a obchodné banky, burzy a burzový obchod.

  Tri základné otázky ekonómie rieši trhová ekonomika takto:

  1. Čo vyrábať – o tom rozhodujú kupujúci prostredníctvom svojich peňazí, ktoré vydávajú za nákup určitého tovaru. Peniaze tak signalizujú výrobcom čo a koľko vyrábať a zároveň ceny presadzujú i zmeny v štruktúre výroby. Na trhu sa stretávajú záujmy kupujúcich a technologické možnosti výrobcov. Tí vyrábajú také výrobky, u ktorých vznikne cena, za ktorú sú kupujúci ochotní výrobok kúpiť a za ktorú sú schopní výrobcovia sami vyrábať.
  2. Ako vyrábať – rozhoduje tu konkurencia medzi výrobcami (kto dokáže vyrobiť lepšie a lacnejšie, vytlačí konkurenta z trhu)
  3. Pre koho vyrábať – to rieši trh prostredníctvom ponuky a dopytu. Rozdeľovanie dôchodkov vychádza z tržieb za predané výrobky, z ktorých sa uhrádzajú náklady za jednotlivé výrobné faktory. Výrobca platí za použitie výrobných faktorov – mzdu za prácu, rentu za pôdu, úrok alebo dividendu za poskytnutý kapitál. Tým vzniknú dôchodky majiteľov jednotlivých výrobných faktorov.

   Trhová ekonomika predpokladá dokonalú konkurenciu, to znamená, že všetci účastníci trhu by mali mať úplne rovnaké podmienky. V súčasnosti však dokonalá konkurencia nemôže reálne existovať. ( Rovnako ani najdokonalejší trhový mechanizmus nedokáže zabezpečiť ekonomickú rovnováhu v krajine.) Do voľnej konkurencie vstúpili jednak monopoly a jednak štát, ktorý svojimi zásahmi ovplyvňuje ekonomický vývoj v krajine. Vzniká nový ty ekonomiky – zmiešaná ekonomika, charakteristická pre väčšinu krajín sveta. Ak dnes používame termín trhová ekonomika, myslíme tým skôr zmiešanú ekonomiku, a nie trhovú ekonomiku typickú pre 19. storočie.

ZMIEŠANÁ EKONOMIKA

   Zmiešaná ekonomika je teda typ hospodárstva, ktorý sa v súčasnosti najčastejšie reálne vyskytuje. V tomto type hospodárstva je trhový mechanizmus založený na slobodnej podnikateľskej činnosti, voľnej súťaži, voľnej cenotvorbe a prevládajúcom súkromnom vlastníctve, pričom štát zasahuje do chodu hospodárstva a usmerňuje ho.

   Štát vytvára pre ekonomický život krajiny základný zákonný rámec, to znamená prijíma hospodárske zákony a vládne nariadenia, stará sa o uspokojovanie dôležitých spoločenských potrieb ( výstavba škôl a zdravotníckych zariadení, zásobovanie energiou, hromadná doprava, spoje a pod.) a prostredníctvom zákonov ochraňuje sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva ( zdravotné, sociálne a dôchodkové poistenie, určovanie životného minima a minimálnej mzdy a pod.).

   Tento typ politiky označujeme aj ako sociálne trhové hospodárstvo. Je známe tak v západnej Európe, ako aj v USA. Napríklad i susedné Rakúsko je sociálnym trhovým hospodárstvom, kde štát výrazne ovplyvňuje ekonomiku. Hoci väčšinu ekonomických problémov rieši trh, maximálnu cenu dôležitých základných prvkov (vybrané základné druhy potravín, koks, vykurovacie oleje, uhlie, atď.) stanovuje štát. Popri rozhodujúcom súkromnom vlastníctve existuje aj štátne vlastníctvo. Štát je významným vlastníkom strategických podnikov, najmä v baníctve, hutníctve, v energetickom a naftovom priemysle, v bankovníctve a podobne.  

 

SPOSOBY EKONOMICKEJ KOORDINÁCIE 

 

1.      pomocou plánu – vypracuje sa plán, ktorý môže byť prehnaný. Spôsob koordinácie plánom je typický pre socialistické krajiny, kde sa museli plniť ročné, päťročné,... plány. V súčasnosti sa až tak často nevyužíva.

2.      pomocou trhu – vychádza sa tu z prieskumu trhu, zisťuje sa dopyt. Reaguje sa na aktuálne potreby, trh sa mení, prispôsobuje. Je to účinnejšia a v súčasnosti aj rozšírená koordinácia ekonomiky.

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka