Študentské stránky | Bazár skrípt | Odkazovač | Linky

Hľadaj aj na .sk .cz webe


Ženy autorky a ženy hrdinky v slovenskej literatúre. #miesto_oblast_28#

MATURITNÁ OTÁZKA č.25

Ženy autorky a ženy hrdinky v slovenskej literatúre.

 

Margita Figuli

- najskôr používala ppseudonym Oľga Morena; do literatúry vstúpila ako študentka s Dobroslavom Chrobákom prvé práce uverejňováné v časopise Živena a Slovenské pohľady; vo svijich dielach oživivovala Oravu

# novela Pokušenie

# novela Tri gaštanové kone

Opisuje lásku dvoch mladých ľudí Magdalény a Petra. Magdaléna - krásne dievča - dcéra krčmára. Peter - sirota, ktorý nejaký čas ako dieťa býval u Magdalény. Bol chudobný, tulák, skupoval drevo, chodil z dediny do dediny. Zaľúbil sa do Magdalény. Jeden deň išiel okolo domu kde Magdaléna bývala a rozhodol sa požiadať o ruku, ale Magdalénina matka to odmietla - chcela Magdalénu vydať za bohatého Jána Zápotočného - pašeráka koní, surovca, ale najbohatšieho v dedine a Mgdaléna by sa stala prvou dámou v dedine. Nakoniec aj Jano požiadal Magdalénu o ruku. Magdaléna je nešťastná,lebo miluje Petra, ale nedokáže odporovať matke. Smutný Peter chce odísť z dediny, no krčmár - Magdalenin otec ho prehovorí aby ostal do svatojánskej noci. Tejto noci sa Magdaléna s Petrom dohodli, že Magdaléna byde svadbu odkladať dovtedy pokým si Peter nepostavý dom a nepríde si po ňu s 3 gaštanovými koňmi. No za kríkmi to počul Jano a napadol Petra - súboj Peter Jana prmôže a utečie. Keď sa Jano preberie znásilní Magdalénu, pretože si myslí, že takto si ho už bude musieť vziať. Peter potom stavia dom vo vlastnej dedine - pomáhajúmu všetci susedia. Trvá mu to rok. Stretol človeka, ktorý mu povedal, že Magdaléna je už vydatá. Peter ju ide pozrieť. Našiel ju na poli a vydel ako sa Jano správa ku nej aj ku zvieratám. Magdaléna viedla za opraty koňa, ktorého Jano bil a týral. Kôň sa od bolesti vzopal a privalil Magdalénu. Peter sa jaj vrhne na pomoc a keď ju vyslobodí Jano sa na ňho vrhne - Jano v bezvedomí. Magdaléna sa bála, že sa Jano Petrovi pomstí a tak začala kričať a privolala ľudí. Potom Magdaléna vážne ochorela, ale Jano nedovolil Petrovi ani prísť sa rozlúčiť. Popreosil aj duchovného, ale nebolo to nič platné. Na druhý deň keď Peter prišiel do krčmy dozvedel sa, že Magdaléna sa z toho zázračne dostala a už sa zotavuje. Išiel sa za ňou aj s ostatnými dedinčanmi pozrieť a tam videl ako Jano týra koňa. Ten sa nakoniec rozzúril a zadlávil Jana. Nakoniec Pater odchádza aj s Magdalénou do novo postaveného domu.

- priame rozprávanie - Peter; rozprávkový charakter - dobro váťazá nad zlom, hľadanie šťastia, 3 (rozprávkové číslo) gaštanové kone, príroda sa obrátila proti zlu, vnútorný monológ

# novela Pokušenie

- téma - žena a jej problémy (aj sociálne). Autorka pokladala lásku za prvopočiatok všetkého, zaújíma ju ako láska zasiahla do života ľudí.

# novela Uzlík tepla

- matka už nemá čím nakŕmiť a zohriať svoje deti lebo muž je nezamestnaný a rozhodne sa ísť ukradnúť uhlie; je pri tom však prichytená a vracia sa domov s prázdnymi rukami

- na konci volá o pomoc boha a jeho spravodlivosť - ale zlá skúsenosť ju privedie k zúfaniu - boh nepomôže lebo neexistuje

- autorka sa vo svojich novelách snaží zachytiť životnú realitu cez rozpoploženie svojich hrdinov, samotného deja je málo, autorka sa viac venuje výberu slov, používa básnické postupy (hudobnosť, metafory)

# román Babylon

- písala ho cez II.svetovú vojnu avyšiel v r.1946; je to historický román z obdobia Chaldejskej ríše, bol namierený proti fašizmu, dobyvačnej vojne a oslavoval životné hodnoty

# román Mladosť - zachytené je tu detstvo autorky na Orave cez obdobie I.sv. vojny; cez oči hlavnej hrdinky opisuje svoj život

# román Arianina niť - o mládeži

# román Víchor v nás - problémy pracujúcich žien

 

Božena Slančíková Timrava

Narodila sa v rodine evanielického farára vo vrchárskej dedine. Najprv ju vyučoval otec, neskôr navštevovala v Banskej Bystrici dievčenský ústav.

# dielo Všetko za národ

Je to jej prvé autobiografické dielo. Hovorí o jej mladosti a prvých literárnych začiatkoch. Pseudonym Timrava si zvolila podľa obľúbenej studničky v Polidňanskom chotári. Najprv prispievala do rukou písaného časopisu „Ratolesť ”, ktorý si Slančíkové dcéry vydávali pre potešenie. Spočiatku to boli verše - najma ľúbostné, neskôr sa pokúsila o prózu.

Celý svoj život prežila v dvoch novohrad. dedinách - Polidno a Ábelová.

# novela Skúsenosť

Stvárnila svoje zážitky s malomesta - Dolného Kubína. Po skonšení I. svetovej vojny chcela odísť do Martina za kustódku, ale sa jej to nepodarilo - pracovala v materskej škôlke v Ábelovej. Za prózu Dve doby bola poctená štátnou cenou. V novembri 1951 umrela v Lučenci, kde prežila posledné roky.

Ženské postavy: Timrava vo svojich dielach často opisuje najma ženy. Dedinské slečny nie sú pr ňu éterické devy, vzory cnosti a miloty, ale všedné bytosti, ktoré ničím nevynikajú, chcú len niekoho očariť a dobre sa vydať. Timrava lásku odromantizovala. Prezradila na ženy veci ženské - dovtedy skrývané cenzúrou hanblivosti. (poviedka Za koho ísť ...)

TVORBA:

# novely: Bez hrdosti, Skúsenosť,  Všetko za národ, Skon Paľa Ročku, Ťapákovci

# novela Hrdinovia - Novela je kompozične usporiadaná na princípr kontrastu, ktorý vytvára rozdielnosť názorov na vojnu u ľudu a panských vrstiev. Kým ľud prijíma vojnu s nedôverou, ako pánmi nanútené zlo, ktoré prináša iba utrpenie, zatiaľ prívrženci vládnucej triedy sa nadchýňajú vojnou a účasť v nej považujú za veľký vlastenecký čin. Kontrast sa prenáša aj do charakteristiky postáv, Na jednej strane stoja ľudové postavy a podnotár Širický a na druhej strane notár Baláň a ľudia okolo neho. V postave notára Laciho Baláňa vytvorila autorka typ bezduchého cynického človeka, barúceho si na tvár masku vlastenectva, no v podstate vlastenca a egoistu. Práve v súvislosti s ním je aj názov novely myslený cynicky a ironicky. Podnotár si plne uvedomuje nezmyselnosť vojny a jej protiľudový charakter. („Čo pre mňa a tento ľud z toho? Č zavinil tento ľud a čo dobrého preň kynie z toho?”). Ľud je zatiaľ pasívny a ani Širický nedokáže svoj protivojnový postoj zmeniť na uvedomelý čin. Jeho individuálny protest sa prejavuje na fronte v tom, že zachraňuje raneného vojaka z nepriateľského tábora a pritom sám hynie. Jeho smrť mala stelesňovať Timravinu mýšlienku zápasu ľudskosti a antihumánnou podstatou I. svetovej vojny.

Obsah:

Nočný pokoj v dedine vyruší správa o vypuknutí I. svetovej vojny. Dedina je vykoľajená z bežného života, lebo mladý muži odchádzajú na front. Iba Zuzka Petrovka pociťuje isté zadosťučinenie, lebo vojna odlúčila Anku Matnejovu, s mladým Ďurkom, ktorý zradil ich spoločnú lásku a odsúdil sa žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Notár Baláň vyprevádza mužov z dediny, je presvedšený o skorom váťazstve nad nepriateľom. Vojna sa predlžuje a na front musia odísť aj tí, ktorí boli od vojny oslobodení. Odchod mužov zanecháva v rodinách bôľ, starosti a ničí ľúbosť. Je to práve Širický, ktorý od začiatku odsudzuje vojnu ako zlo a hoci sa jej aj on musí zúčastniť zachováva si ľudskosť, ktorá sa prejavý v scéne keď zachraňuje nepriateľského vojaka s nasadením vlastného života...

Novela „Hrdinovia” bola popri Hviezdoslavových Krvavých sonetoch najvýznamnejším slovenským literárnym dielom s jednoznačne protivojnovým postojom. Timravino dielo obsahuje úroveň európskej realistickej literatúry a svedčí o nevšednom talente spisovateľky.

 

Na rozdiel od autoriek, postava ženy v slovenských dielach je veľmi častá. Autori opisovali lásku k žene, alebo jej kladné vlastnosti. Veľmi často bola žena hlavnou postavou diel. Na postave ženy mohli opísať také vlastnosti ako materinský cit (MATKA), lásku (Peter a Lucia, Babička), ale aj vnútorné myslenie žien, čo vyjadril napríklad Alfonz Bednár v diele Sklený vrch formou denníka na postave Emy Klaasovej.

 

 


Špeciálne poďakovanie pre:

subory pochadzaju od Pala Grosa
(http://members.xoom.com/palino/ - gpalino@usa.net),
OA Hrobakova Blava, resp. súkr. OA Liberta BA.

Projekt hostuje Slovaknet.
Ubytovanie | Kúpele | Austrália | Práca v Kanade | Catering | Last minute dovolenka